V deň 80. narodenín Michala Gombára, učiteľa vo výslužbe, v sobotu 17. augusta bol v Kysáči večierok venovaný jubilantovi. Podujatie zapadlo do rámca osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a bolo v Slovenskom národnom dome za hojnej prítomnosti príbuzných, priateľov, bývalých kolegov, priaznivcov pekného slova a Kysáčanov, ktorí si vážia prácu a osobnosť oslávenca. Večierok realizovali MOMS a Oslavný výbor.
Prítomných, medzi ktorými boli jubilantova dcéra Milina Florianová a sestry Zuzana Vučinićová, Anna Nátoňová a Mária Čižmanská, Vladimír Fekete, podpredseda MSS pre Báčku, Jarmila Struhárová, predsedníčka MOMS Nový Sad, Rastislav Surový, čestný predseda MSS, Pavel Grňa, prvý predseda MOMS Kysáč, a predstavitelia kysáčskych organizácií a združení, privítala Anna Legíňová. Potom jubilantovi k osemdesiatke zablahoželala príležitostným textom.
O práci a živote oslávenca hovoril Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč. Tak sa prítomní dozvedeli, že sa pán učiteľ Gombár narodil v remeselníckej rodine v Kysáči. Po zakončení základnej školy v rodisku sa zapísal do gymnázia v Petrovci, kde ukončil malú matúru a potom učiteľskú školu v roku 1953. V tom istom roku nastúpil do práce učiteľa v Kysáči a o rok s manželkou odišli pracovať do školy v Jánošíku. Po návrate do rodiska robil najprv ako tajomník školy a potom pôsobil ako učiteľ do roku 1994, keď odišiel do zaslúženého dôchodku. V pedagogickej práci skúšal inovatívne metódy práce najmä vo výučbe materinského jazyka, o čom robil aj výskumy. Z početných mimoškolských činností sústavne organizoval kultúrno-umelecké podujatia. Dlhé roky pracoval na zveľaďovaní kultúrneho ochotníctva v Kysáči a ako osvedčený ochotník absolvoval odborné zdokonaľovanie na divadelnej akadémii v Belehrade. Celú pracovnú dobu učil žiakov aj peknému písomnému vyjadrovaniu, aby po odchode do penzie vlastné písomné vyjadrovanie uplatnil v podobe zaujímavých príspevkov uverejnených v tlači. V Hlase ľudu a najmä v Rovine uverejnil veľký počet príspevkov, v ktorých zaujímavým a pútavým spôsobom opísal zaslúžilých jednotlivcov, ba i celé rodiny a nevšedné udalosti v Kysáči. K matičnej činnosti prispel prieskumom starších materiálov, o čom napísal cyklus prác z jednotlivých oblastí matičného pôsobenia. V knihe Divadelný život v Kysáči 1905 – 2005 podal prehľad bohatej divadelnej činnosti s početnými portrétmi a fotozábermi. Získal uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť MSS a Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií MSS. Vďaka svojmu všestrannému duchu, neúnavnej a obetavej práci učiteľ Michal Gombár si získal obdiv a všeobecnú úctu.
Na večierku nasledovali gratulácie prítomných, najprv v tvare básne Vďaka človeku v predvedení Eleny Surovej, potom jubilantovi blahoželali: Vladimír Fekete, v mene Ľudmily Berediovej-Stupavskej jej mama Anna Berediová, Ján Struhár, Pavel Grňa, Mária Šranková, Ondrej Hloška, Anna Páliková-Kunčáková, sestra Zuzana Vučinićová. Vyzdvihli, že Michal Gombár pracuje nešetriac seba a produktívne trávi voľný čas na dôchodku. Nepristal na inteligentné leňošenie, ale vďaka rôznorodej činnosti sa snaží zachrániť pred zabudnutím dejiny kultúrneho a spoločenského života.
Jubilant sa poďakoval za pozornosť, ktorá sa venovala jeho osemdesiatinám, a zaspomínal si na detstvo, školenie, pracovný vek učiteľa a na obdobie po odchode do penzie, keď sa rozhodol venovať publicistike ako pracovnej terapii. Keď doma zakončil bežné práce, za kuchynským stolom písal článok za článkom a vyčkával peknú zvesť o ich zverejnení. Neskoršie to prerástlo v osobnú vášeň, ktorá vyplnila intelektuálny priestor bežného života. V rozličných cykloch uverejnil 87 prác. Z jeho slov vyplynulo, že okrem spomenutého pripravil na vydanie texty o detskom divadle, ako i o storočnici čítacieho spolku. V záverečnej fáze je rukopis o Kysáči a Kysáčanoch, z ktorého výňatky prečítala Miluša Grňová. Sám jubilant na koniec večierka prečítal úryvok zo svojej práce o rodine Bičiarovej a o povestnom bičiarovskom uhle.
E. Š.