Tam, kde kedysi betónové steny boli popísané a počmárané, špatiac beztak osamelú a ruinovanú uličku uprostred Belehradu, je v súčasnosti prvá uličná galéria v Srbsku. Je pri Bezistane na adrese Terazije 27, medzi Námestím Nikolu Pašića a Nušićovou ulicou. Tento verejný priestor je už celé mesiace upravený a osožne využitý na programy, zaoberajúce sa angažovaným umením, prameniace v tvorivých dielňach mladých, dostatočne neafirmovaných umelcov. Galéria bez strechy denne umožňuje stovkám záujemcov a okoloidúcich všímať si ich pohľady a názory na tradične ignorované spoločenské témy, ktorých námetom je prevažne odvrátená tvár skutočnosti.
K týmto možno zaradiť aj výstavu fotografií pomenovanú Z druhej strany autora Dušana Rajića, ktorá prebiehala v druhej polovici decembra 2012 a v prvých januárových dňoch tohto roku. Tematikou je jedno z improvizovaných, biednych sídlisk a chatrčí neďaleko srbsko-maďarských hraníc. Tam dni a noci, týždne alebo i celé mesiace trávia v otrasných podmienkach ilegálni pasažieri z ďalekých a chudobných oblastí Ázie a Afriky. Vedie ich nádej a spoločný cieľ: dostať sa do srdca starého kontinentu.
V pokusoch dostať sa čím ďalej od ničivých vojen, politického a iného prenasledovania, chudoby, účinkov klimatických zmien, títo žiadatelia azylu, utečenci a migranti bez dokladov narážajú na mnohé prekážky. Medzi zúfalstvom, ktoré ich ženie vydať sa do neznáma a nádejou, že ich na konci cesty predsa čaká lepší život, je stálicou konštantný strach: pred policajnými a inými patrolami, skorumpovanými štátnymi úradníkmi, nenažratosťou sprostredkovateľov, prepchanými kamiónmi a loďkami, ktorými sa plavia v ústrety osudu, deportáciami, nehumánnymi podmienkami v celách, v ktorých mnohí končia, pred neznášanlivosťou, rasizmom… Cesty, ktoré dakedy trvajú i niekoľko rokov, sa neraz končia tragicky. Len za posledné dve desaťročia je dokumentovaných viac ako 16 000 prípadov smrti týchto osôb, čo mnohí dávajú do súvislosti s reštriktívnou migračnou politikou štátov vyvinutej Európy. Zostáva neznáme, koľko životov je stratených bez akejkoľvek stopy.
Úpornosť a vytrvalosť týchto bedárov dostať sa na vytúženú destináciu, ich ochota zvládať všetky ťažkosti je nielen zrkadlom dnešnej doby a sveta, ale je zároveň i chmúrnym svedectvom podmienok, v ktorých donedávna žili a ktoré stoj čo stoj mienia zmeniť. Za každú cenu. Jednou z prestávok medzi ich púťou od problémov a otrasov doma a nádejou, ktorá ich ženie vpred, je i táto časť Európy. Aj v nej platí ale to, čo i inde a čo si autor výstavy dal ako jej prvé motto: Sme zničení, ale túžba je silnejšia. Aby pod tým nechal len jednoduchý podpis vysvetľujúci všetko: Ľudia bez práv.
Oto Filip
Na Fruškej hore sa nachádza 16 umelých jazier. Z toho počtu bolo 13 plánovite postavených akumulácií na účely zavlažovania a na zabránenie záplav orných povrchov. Väčšina jazier sa používa, vhodná je na športový...
Čítaj viacDetailsPočas Slovenských národných slávností sa včera konalo i stretnutie zdravotníckych pracovníkov. Zdravotníci z viacerých prostredí sa stretli vo veľkej sieni obce. Natália Hrnčiarová, konzulka na Veľvyslanectve SR v Belehrade V úvodnej časti sa o význame...
Čítaj viacDetailsSrbskej národnej leteckej spoločnosti Air Serbia sa podaril historický úspech. V piatok 1. augusta prepravila počas jediného dňa viac ako 21 600 cestujúcich, čím prekonala všetky doterajšie denné rekordy. Tento výsledok prichádza...
Čítaj viacDetailsAby ste si zabezpečili pohodlnú a efektívnu jazdu, je dôležité vedieť, ako správne nastaviť klimatizáciu v aute hneď po naštartovaní. Najskôr pootvorte okná, prípadne dvere. Po naštartovaní nechajte na 1 – 2...
Čítaj viacDetails
