KOMENTÁR: Nátlaky ako otlaky

Šéfredaktorke v utorok 14. januára poštou prišiel list, čiže článok s titulkom Ako ďalej, Slováci? Začína sa takto: „Vzhľadom na skutočnosť, že čl. 50 odsek 3 Ústavy Srbska hovorí, že niet cenzúry, žiadam, aby tento text bol v týždenníku Hlas ľudu zverejnený.“ Aký povzbudzujúci, prívetivý a podnetný úvod!

Ďalej sa o. i. uvádza, že mimovládna organizácia Slováci a spolužitie – Slovaci i suživot (zaregistrovaná 18. apríla 2013) mieni vo februári t. r. organizovať „stoly národnej jednoty Slovákov v Srbsku“, a to, vraj, s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tá istá mimovládka už 16. januára prostredníctvom nového listu/článku napísanom po srbsky, už v titulku (tu preloženom) jasne dáva najavo, koho treba na pranier: Cenzúra v Hlase ľudu (redaktorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová).

Nakoľko je mi známe, rada novín Hlas ľudu sa k listom mala vyjadriť uplynulú stredu, teda po uzávierke 4. čísla HĽ. Z postu úžasne ohrozeného novinára, povestného konformistu a poltróna, oddaného každej novej aktuálnej moci (a tých sa tu premlelo ani na korze, ohohó), vyznačujúceho sa permanentným pchaním špinavej bielizne pod koberec, nemôžem nepovedať v súvislosti s trojrohými listami niekoľko viet, trebárs ich podaktorí budú tlmočiť ako bezbrehú obranu VDV. Nie je málo tých, ktorí (nazdávam sa – správne) postrehli, že totiž aktuálna zodpovedná redaktorka HĽ, s ktorou sa naozaj nie vo všetkom zhodujem(e), za štyri mesiace jej „cenzorského“ mandátu dokázala dotyčné médium posunúť o poznanie viac, ešte k tomu smerom vpred, než podaktorí jej predchodcovia počas (nielen jedného) celého šéfredaktorského mandátu. Už len preto ju, všakáno celkom prirodzene, treba triafať britkými slovami vyberanými priamo zo spodnej police – dovolím si povedať predvolebnej – zbrojnice.

Predvolebná kampaň je záležitosť úplne legálna a legitímna, na rozdiel od hrozieb siahajúcich na fyzickú, azda i psychickú integritu človeka. Žeby naskutku všetko zlé, čo sa stalo Slovákom žijúcim v tejto časti vrchovatého Balkánu (krycie meno: súdok pušného prachu), šlo na rováš HĽ, respektíve inkriminovanej šéfredaktorky? Náš týždenník, zrejme aj v budúcnosti, tak ako doteraz, predovšetkým v predvolebnom období, patričnú pozornosť venuje (aj) tunajším slovenským politickým stranám, prečo nie aj mimovládkam. Ich predáci bez ohľadu na relevantnú skutočnosť, že totiž pozabudli (alebo nechceli) povolať novinárov na svoje zakladajúce zhromaždenia a predostrieť im vlastné programy, hoci podaktorí už dávno majú plné ústa prenáramnej potreby vypracovania (môžbyť i realizácie) Národného programu, čokoľvek to znamená; ibaže sami ho nikdy a nikde nepredložili a nezverejnili. Nie je najjemnejšie povedané divné, že melú o potrebe hospodárskeho pozdvihnutia tu žijúcich či živoriacich Slovákov, a sami, poniektorí, boli pritom, keď stroskotali podniky a ustanovizne s dlhou tradíciou, ktoré mali mimoriadny význam pre našu komunitu.

Slovom, domnievam sa, že nátlak(y) v tomto prípade pôsobia ako otlak(y). Sotva dopomôžu k viac než potrebnej náprave nášho týždenníka. Dovolím si dodať, že akiste nie som jediný, ktorého nesmierne teší, že v ostatných našich slovenských médiách v Srbsku je, usudzujúc podľa (ne)upozorňovania na ich nedostatky, všetko v najlepšom poriadku.

Juraj Bartoš