BUDAPEŠŤ (5)
Kým chvíľku čakáme na odchod z hotelu Ibis, vraciame spiatky sobotný film. Včera sme si totiž my štyria – Šanko, Radovan, Mladen a ja – zanovinárčili. Na medzinárodný veľtrh FeHoVa nás pustili zdarma. Náš „predník“ Šanko ubezpečil slečnu pri pokladnici, že všetci sme novinári: „Kolega z Hlasu ľudu je vedúci skupiny; on má novinársky preukaz…“ Povedal to tak presvedčivo, že stačilo ukázať…
Večer sme sa z mesta vrátili modrým metrom. Metro je hlavný pilier hromadnej dopravy v Budapešti. Má štyri linky celkovej dĺžky 38,6 kilometra. Najstaršiu linku, čiže M1 (známu aj ako Miléniová dráha, po maďarsky Millenniumi Földalatti Vasút) spustili roku 1896 pri príležitosti osláv výročia príchodu Hunov do Panónie (dokončili ju roku 1900); je žltej farby. Po londýnskom metre je najstaršou stavbou metra na svete. Vedie z juhozápadu (z Ulice Mexikói) na severovýchod (na Námestie Vörösmarty). M2 čiže červenú trasu dali do prevádzky roku 1970. Smeruje z južnej železničnej stanice (Déli pályaudvár) na Námestie Örs vezér. Modré metro alebo M3 má smer sever – juh; jeho prvú časť sprístupnili roku 1976. Najnovšia zelená trasa, čiže M4 meria 7 km a spája budínsku časť mesta s peštianskou; otvorili ju 28. marca 2014. Budapeštianske metro má súhrnne 52 zastávok a každý pracovný deň sa ním zvezie 830 000 ľudí. Nakoľko sme si všimli, je čisté, cestujúci sú pohrúžení do seba, počúvajú hudbu alebo sa venujú mobilným hrám, sem-tam sa ticho rozprávajú…
Mikrobus sa zastavil neďaleko autobusového parkoviska pri Reťazovom moste. Dr. Sándor Totisaszegi v roli sprievodcu bez nároku na honorár nás rezkým krokom vedie Rákocziho triedou (Rákóczi út) v 7. obvode známom i ako Erzsébetváros. Kraľuje tu pokojné nedeľné predpoludnie. Všímame si prekrásne budovy, koktail architektonických štýlov; dvaja žobráci sediaci na úslní si všímajú nás, okoloidúci dvaja policajti sa mlčky, prenikavo dívajú na nich… Výkladov je tu habadej, sú však prevažne prázdne, podaktoré aj špinavé. V jednom z pomenej pekne upravených sa leskne vzácna Žolnajova keramika a zopár etno výrobkov. Zrejme neďaleké nové veľkoobchody vyprázdnili kedysi dobre zásobené útulné predajne.
Na križovatke, na ktorej zaregistrujeme hotel Astoria, odbočíme doprava, smerom k Námestiu Ferenca Deáka. Po chvíli sa, na začiatku Ulice Dohányho, odrazu vynorí prekrásna veľká synagóga. Najväčšia v Európe a po synagóge v New Yorku druhá najväčšia na svete. Dohány Zsinagóga bola postavená v období rokov 1854 – 1859 v maorsko-španielskom štýle, podľa plánu viedenského architekta Ludwiga Förstera. Je dlhá 75 metrov a široká 27 m. Vraj sa do nej vmestí 2 964 sediacich veriacich: 1 492 mužov a 1 472 žien. Nepripojíme sa k narastajúcemu hlúčku návštevníkov, čakajúcich v rade na lístky, lebo máme iný program. Poberieme sa teda ďalej Ulicou Dohányho, ktorá v júni 1944 bola hranicou budapeštianskeho geta. Pán doktor Totisaszegi hovorí, že interiér synagógy, dielo maďarského architekta Frigera Herzla, vyráža dych. Bez textu zostávame po ďalšom vysvetlení:
– Vo dvore je v masových hrobkách pochovaných na tisíce Židov. Je tam i pamätník všetkým maďarským obetiam holokaustu a hovorí sa, že ich bolo viac než pol milióna. Pamätník má podobu smutnej vŕby s oceľovými prútmi a na jej „listoch“ sú vyryté mená nešťastníkov… Zhruba polovica z celkove asi 180 000 Židov, koľko ich predtým žilo v Budapešti, zahynula počas druhej svetovej vojny.
Prečo je takmer každá krása smutná? Ruka v ruke s chúlostivou myšlienkou, o poznanie menej vzletným krokom stúpame vpred. Po chvíli sme pri ďalšej budapeštianskej dominante. Bazilika svätého Štefana na námestí Szent István tér bola asi dve desaťročia nesprístupnená verejnosti; je tomu asi osem rokov, čo ju opäť navštevujú tamojší veriaci a početní turisti. Najväčší rímskokatolícky chrám v Budapešti postavený v prvej polovici 19. storočia v klasicistickom štýle siaha do výšky 96 metrov. Vmestí sa doň 8 500 osôb. Dostal meno podľa prvého uhorského kráľa Štefana (997 – 1038), známeho aj tým, že vydal prvé písané zákony v Uhorsku. Roku 1083 bol rímskokatolíckou cirkvou vyhlásený za svätca a roku 2000 ho ako svätca prijala aj pravoslávna cirkev. V kostolnej kaplnke je vraj nabalzamovaná ruka sv. Štefana; koruna, ktorou ho korunovali na kráľa, je umiestnená v budove parlamentu.
Len čo sa vyberieme k dunajskému nábrežiu, na priestrannú plošinu pred bazilikou doľahne poludňajšie zvonenie. Znamenie, že nám na prvé rande s Budapešťou zostala už len hodina.
Juraj Bartoš