Matica slovenská v národných dejinách

KULTÚRA

V Martine sa 26. a 27. februára tohto roku konala Medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Matica slovenská v národných dejinách a na nej odznel aj príhovor predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.

Na túto vedeckú konferenciu organizovanú MS pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska a 150. výročia vzniku Matice slovenskej sa prihlásilo takmer 80 účastníkov z celého slovenského sveta. Niektorí z nich prišli až spoza veľkej mláky. Pracovalo sa v troch sekciách. Ja som mal tú česť viesť rokovanie I. sekcie – Slováci v zahraničí. Z toho dôvodu sa predovšetkým venujem práve jej.

Počas dvoch dní referáty týkajúce sa slovenského zahraničia prednieslo 22 účastníkov. Ich obsahom neboli len dejiny a historické skutočnosti, ale i informácie týkajúce sa dneška. Každý účastník mal možnosť vypočuť si to, čo ho najviac zaujíma alebo si voľný čas vyplniť prezretím výstavy Matica v národe / Národ v Matici. Príspevky odzneli na tému histórie Matice slovenskej a Slovákov v zahraničí, počuli sme o zahraničnej Matici slovenskej, Svetovom kongrese Slovákov, o vzniku a pôsobení Matice slovenskej v Juhoslávii, o vzniku a vývoji Matíc slovanských národov, o vzniku Matice slovenskej v Amerike, o Slovenskej lige v Amerike a Kanade, o slovakistike a cirkevnej spolupráci, o duchovnej starostlivosti pre Slovákov v zahraničí, ako aj o vzniku a vývoji časopisu Slovensko, ktorý je určený pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V hlavnom otváracom pléne odznel príspevok na tému Starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov v zahraničí, ktorý predniesol predseda ÚSŽZ Igor Furdík. Vedeckú konferenciu hodnotil veľmi pozitívne a podľa neho priniesla aj pre jeho prácu mnoho nových poznatkov a podnetov. Mnohých zaujala aj téma Európske dimenzie Slovákov doma a v zahraničí, kde referujúci podal návod, ako získavať finančnú podporu z projektov dotovaných euro fondmi.

Podnetná bola aj diskusia, ktorá nasledovala na záver referátov. Otázky krajanov boli nasmerované k štátnej politike, k Matici slovenskej, k pomoci a starostlivosti o zahraničných Slovákov, na ktoré odpovedal po celý čas prítomný Igor Furdík, ako i predstavitelia MS. Hovorilo sa o grantovom systéme a podpore Úradu, o potrebe novelizovať zákon pre Slovákov žijúcich v zahraničí, o slovenskom občianstve, o ďalšej podpore študentov a mladých ľudí pre štúdium slovenského jazyka, o duchovnej starostlivosti, o možnosti zabezpečiť príjem rozhlasu a kanálov slovenskej televízie v zahraničí, ako aj o vytvorení priestoru pre pravidelné vysielanie o živote a činnosti Slovákov v zahraničí.

Paralelne s konferenciou prebiehalo i sprievodné podujatie v Dome J. C. Hronského, ktoré zorganizovalo KM MS a Miestny odbor MS. Priestory dnešného Krajanského múzea sa zaplnili poslucháčmi, ktorí si prišli vypočuť prednášku popredného amerického Slováka, univerzitného profesora žijúceho v Ottawe, Mariána Marka Stolárika, ktorý prezentoval svoje historicko-biografické dielo Kde sa cítim doma? Slovenské vysťahovalectvo do Severnej Ameriky (1870 – 2010). Možno o niečo viac ako samotná kniha vzbudilo pozornosť publika jeho autentické rozprávanie o živote emigranta v Kanade plné osobných zážitkov a postrehov. V závere sa rozprúdila živá diskusia a otázky hostí smerovali až k aktuálnemu stavu „slovenskosti“ v Kanade, k dnešnej emigrácii a momentálnej starostlivosti o Slovákov žijúcich v Amerike.

Počas priebehu konferencie sa nezabudlo ani na našich predkov a na martinskom Národnom cintoríne matičiari i hostia položili zosnulým spomienkové vence. Taktiež bolo pre účastníkov konferencie pripravené aj divadlo, ktoré bolo živým dôkazom toho, akí schopní sú krajania za hranicami domoviny. Hra Záveje od Vladimíra Hurbana Vladimírova preniesla divákov do minulých čias a zožala patričný úspech.

Všetko to vypovedané i nepovedané na Vedeckej konferencii nahradí pripravovaný zborník, ktorý vydá Matica slovenská v dohľadnej dobe. Všetkým účastníkom konferencie nielen za prednášky, ale i za ich zapájanie sa do diskusií a vytvorenie príjemnej, pracovnej a priateľskej atmosféry, z ktorej vzišlo mnoho nových poznatkov a podnetov pre ďalšiu prácu, patrí úprimné poďakovanie.

Daniel Zemančík