Menej známe dejiny hardrocku: Cactus
V piesňach americkej skupiny Cactus boli vždy výraznejšie bluesrockové prvky, ktorými sa tento band odlišoval od väčšiny iných hardrockových formácií. Skupinu koncom roka 1969 na Long Islande (New York) založili dvaja dovtedajší členovia ešte jednej významnej kapely – Vanilla Fudge. Boli to bubeník Carmine Appice a basgitarista Tim Bogert, ktorí medzičasom plánovali formovať nový superband spolu s britským gitaristom Jeffom Beckom (ex The Yardbirds) a spevákom Rodom Stewartom, ale ten plán stroskotal po tom, čo Beck dožil vážne zranenie v dopravnej nehode a musel si urobiť dlhšiu (18-mesačnú) prestávku v hudobnej činnosti.
Appice a Bogert si našli iných spolupracovníkov (boli to gitarista Jim McCarty a spevák Rusty Day) a už prvým albumom Cactus z roku 1970 si začali budovať reputáciu originálnou kombináciou bluesu, hardrocku a boogie v ich autorských skladbách, ako aj dynamických coververziách piesní Parchman Farm (Mose Allison) a You Can’t Judge a Book by the Cover (Willie Dixon/Bo Diddley). Takú úspešnú hudobnú formulu uplatnili aj na nasledujúcich albumoch One Way… Or Another a Restrictions (obidva vyšli roku 1971), ktoré vedľa autorských kusov obsahovali aj prudké covers Long Tall Sally (Little Richard), I Feel So Bad (Chuck Willis) a Evil (Willie Dixon).
V tom období Cactus boli opisovaní ako americká odpoveď na Led Zeppelin a predstavovali skutočnú koncertnú atrakciu. Spevák Rusty Day sa však ukázal ako problematický pre svoje nepredvídateľné roztopašné správanie, ktoré často nebolo v súlade so zákonom (pre vyvolávanie nepokoja bol raz dokonca zatknutý počas samého koncertu v Bostone), takže bol nakoniec vyhodený z bandu. Vystriedal ho spevák Pete French (ktorý dovtedy spieval v skupinách Leafhound a Atomic Rooster) a ďalšími novými členmi sa stali aj gitarista Werner Fritzschings a klávesista Duane Hitchings. V takom pozmenenom zložení Cactus nahrali album ’Ot ’N’ Sweaty (1972), ktorý označil koniec prvého obdobia tejto skupiny.
Roku 1972 Appice a Bogert konečne mohli uskutočniť dlhodobý sen formovať band spolu s Jeffom Beckom, ktorý sa zotavil po spomenutej nehode. Ako trio pod názvom Beck, Bogert & Appice však vydali iba jeden album z roku 1973 (okrem autorských piesní obsahoval aj cover Superstition Stevieho Wondera) a vyšiel im aj koncertný album Live in Japan. Údajne nahrali ešte jeden album v štúdiu, ale ten zostal dodnes neuverejnený.
Medzičasom sa niektorí iní členovia Cactus pokúsili pokračovať v tom úspešnom hudobnom príbehu. Klávesista Duane Hitchings založil The New Cactus Band, s ktorým nahral album Son of Cactus (1973) a odohral niekoľko koncertov. V druhej polovici 70. rokov aj spevák Rusty Day formoval inú verziu Cactus a koncertoval pod týmto menom so skupinou hudobníkov na Floride, kam sa bol presťahoval, avšak ten band nerealizoval štúdiové nahrávky.
Počas 80. a 90. rokov Carmine Appice spolupracoval s mnohými známymi hudobníkmi zo sveta hardrockovej a metalovej hudby (napr. Ted Nugent, Marty Friedman) a bol členom skupín King Kobra a Blue Murder. Tim Bogert v tom období tiež zostal hudobne aktívny a občas spolupracoval aj s Appiceom – spolu hrali v skupine pod názvom DBA a potom aj v hardrockovom superbande Hollywood Monsters.
Roku 2006 traja pôvodní členovia Cactus – Appice, Bogert a McCarty – sa znovu dali dokopy a spolu so spevákom Jimmym Kunesom (ex Savoy Brown) nahrali album Cactus V. Neskoršie v trochu pozmenenom zložení Cactus nahrali ešte jeden album – Black Dawn (2016), ktorý predstavuje ich zvukovo „najtvrdšie“ hardrockové vydanie. Tim Bogert zomrel po dlhšej chorobe v januári 2021. Carmine Appice vedie skupinu Cactus až dodnes.
