Hovorí sa, že ľahko byť Slovákom v Petrovci. Ale skúste byť Slovákom v menšom, väčšinovom srbskom prostredí, ako napríklad Višnjićevo. Istotne nie je ľahko, ale nie je ani nemožné, lebo medzietnické problémy tam počas viac ako sto rokov, odkedy túto sriemsku osadu obývajú aj Slováci, nezaznamenali. Veď aj každá z takmer tridsať slovenských rodín je zmiešaného slovensko-srbského charakteru.
Už slovenský jazykovedec, ideológ, politik a zároveň evanjelický kňaz Ján Kollár v slovanskom národe spoznal niektoré jeho základné pozitívne črty, medzi ktorými zvlášť vyzdvihoval nábožnosť. Práve táto slovanská vlastnosť višnjićevským Slovákom uľahčuje zachovať si slovenskú identitu, lebo ich hlavným miestom stretávania je modlitebnica, ktorá patrí pod šídsku evanjelickú cirkevnú samosprávu. Kedysi to bol Chovanov dom, ale po odchode tejto rodiny za lepším životom do Kanady prerobili ho na modlitebnicu, ktorá už zhruba sto rokov spája tamojších Slovákov.
– Stretávame sa tu asi osemkrát ročne, teda na naše najväčšie cirkevné sviatky, – hovorí kurátor – kostolník Adam Chrček, – a býva nás tu zo pätnásť duší, – s deťmi je to aj plný kostolík.
Adam Chrček je už desať rokov kurátorom. Dá sa povedať, že je to rodinná tradícia, keďže túto funkciu zdedil po otcovi, pričom aj jeho nebohý švagor bol kurátorom. Hovorí, že dávno nemali ozajstnú cirkevnú slávnosť – krst dieťaťa.
– Naposledy pred piatimi rokmi, keď sme krstili moju vnučku. Teda do minulého mája, keď sme tu mali krst chlapčeka Ondreja Chrčeka. Bolo nás tu za plný kostolík, ani sme sa všetci nevmestili.
Na prvý pohľad vidno, že si višnjićevskí cirkevníci modlitebnicu upravujú. Je to olíčená malá budova na nábreží rieky Bosut v slovenskom kraji. Vo dvore, vedľa samotného kostolíka sa nachádza zvonica, ktorá v máji dostala nový lesk.
– Vlani sme olíčili miestnosti a postavili ohradu okolo budovy, a tohto roku sme ofarbili zvonicu. „Móbou“ si vypomáhame – trochu peňazí dá Miestne spoločenstvo, trochu my sami, a vlastnými rukami, zdarma, si upravujeme vlastné cirkevné priedomie, – pochváli sa Adam Chrček aj tým, že Slovákov vo Višnjićeve pospolu drží aj svornosť.
Aj svornosť, podľa Jána Kollára, patrí medzi dobré vlastnosti, ktoré zdobia slovanské národy. My dodáme, že Slovákov vo Višnjićeve vo veľkej miere zdobí aj úprimná pohostinnosť a ochota pomôcť, ukázať, poradiť. A vôľa zostať Slovákom. Preto túto snahu a odvahu treba oceniť a vážiť si nadovšetko.
V. Dorčová-Valtnerová