Moc rajskej záhrady

Predpoludnie sa práve prevaľovalo do druhej polovice, motor kikindského autobusu s vojvodinskými novinármi a poľnohospodármi si priadol obvyklú pieseň, nuž nezostalo iné než potichu oddychovať, dívať sa cez okno na úhľadné a upravené slovinské polia a uvažovať nad tým, prečo sa čosi tu dá, inde nedá, a či sme si ozaj natoľko navzájom vzdialení, že  sa naše tak podstatne  rozlišuje od ich inak?

A pritom sme všetci v jednom vreci. Doba je súčasná a moderná, no niektoré zákonitosti platia vždy. Napríklad tá, že úzka spojitosť človeka s prírodou zotrváva ako jedna z najcharakteristickejších čŕt vývoja ľudskej spoločnosti: ako vzťah, ktorý sa od nepamäti vždy prejavoval nielen na úrovni hospodárskych, ale aj kultúrnych potrieb a prejavov. Stačí  zalistovať v pamäti a pripomenúť si, ako často práve prírodné prvky boli nevyčerpateľným zdrojom tvorivej umeleckej inšpirácie: pôda a voda, les a roľa, more a jazero, úsvit a noc, okrasná a úžitková záhradka…

Trojdňový zájazd za objavovaním nových okien do budúcnosti poľnohospodárstva, európskeho, slovinského, v perspektíve aj nášho, sa už stal tradíciou. Je veľký už tým, že láka a pokračuje. Návšteva 51. Medzinárodného poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu AGRA v Gornjej Radgoni, zážitky z pondelka – dňa pokrajiny a  ukážkových produktov so značkou Najlepšie z Vojvodiny, pobyt v najväčšom skleníku na výrobu rajčín v Turnišči, opätovné stretnutie s Šarugovcami vyrábajúcimi rastlinné oleje v Radenciach, stretnutia a rozhovory s expertmi a pôdohospodármi, odchod do priam výkladovo upraveného rakúskeho mestečka Bad Radkersbufg… – všetko to mizne ako vyblednutá spomienka pred ozajstným šlágrom  tretieho slovinského dňa: odchodu do skleníka Ocean orchids v Dobrovníku, ktorý je so svojimi viac než troma hektármi rozlohy a s produkciou približne dva milióny orchideí ročne najväčším a najznámejším v regióne. Ale i priestorom najkrajším.

Vedomí si toho, že i od krásneho môže byť aj krajšie, vedúci oceánu orchideí trafili klinec po hlavičke, keď na úvod návštevníkovi ponúkli kúsok tropického raja v podobe botanickej záhrady, hneď za vchodom.

Rastliny, na videnie ktorých by si za iných okolností musel  precestovať tisíce kilometrov, južné ovocie, ktorým sa na týchto priestoroch hrdia len ozaj dobre vybavené hypermarkety, kvety hýriace farbami, uspokojivý šum tečúcej vody… A prechádzku, pri ktorej si každý z nás všeličo domyslí, dotvorí, objaví.

Klenoty prírody v objatí zvedavého zraku. Zložky prírody, vyzerajúce z každého pohľadu inak. Voda, v ktorej sa odrážajú rastliny a kvety a farbia jej zrkadlo optimistickými tónmi. Unikátne bohatstvo na neveľkej rozlohe. Nevšedné chvíle na každom kroku.

Spôsobujúce, že sa so zatajeným dychom ponáraš do vankúša čírej bezprostrednosti priestoru a pripadáš si ako príroda samotná, jej súčasť, drobná súčiastka toho večne hýbajúceho sa stroja. Momentky, keď si uvedomíš, čím nám Zem všetko je, čo všetko má hojnejšie a príťažlivejšie než ktokoľvek a kdekoľvek inde vo vesmíre.

Kráse neodoláš. Takže neostalo iné, než sa pokúsiť zvečniť ju sklami a objektívom zrkadlovky, ktoré predsa nevedeli zachytiť to vnútorné chvenie sa. Ani vzbudiť predstavy a spomienky v najrozličnejších podobách.  Lebo sa nevedia pozerať s prižmúrenými očami, čo je v človeku odveké…

                                                                          O. Filip