(Môj) Banát Milana Živkovića

Život v plnej rozmanitosti. Spomienky na svet, ktorý úporne a neúprosne mizne. Portréty, z ktorých je každý osobitnou knihou, nútiacou nás začítať sa do stránok vypísaných vráskami osudu. Čiernobiele fotografie vystihujúce totálny kontrast, zvlášť chudobu.

Výstava snímok  Milana Živkovića, majstra fotografie a dlhoročného redaktora nášho jediného špecializovaného časopisu na kultúru fotografie  s názvom  ReFoto, je čímsi, čo dokáže pozorovateľa prinútiť vhĺbiť sa do labyrintov iných, banátskych osudov, taktiež mestečiek a dedín. Bez ohľadu na to, či ide o Kovin, Novo Miloševo, Biele Blato, Ivanovo, jeho rodisko Bavanište, Mol, Provaliju…

Podujatie prebiehajúce od 11. do 31. mája v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade azda žiadneho návštevníka nedokáže nechať ľahostajným. Lebo Živković už dávno patrí k autorom posúvajúcim hranice umenia do šírky a to nielen u nás.

Jeho tvorivú prácu inšpiruje nielen láska k prírode, ale aj  nepretržité experimentovanie. Je to stálica, lebo ako by to bol majster keby sústavne nehľadal nové a nečakané možnosti snímky?

On plnými dúškami využíva kontrast, hru svetla a tiene, jeho pohľad cez objektív  odhaľuje súvislosti menej známe a neznáme. Veď každá chvíľa môže byť osožná a neopakovateľná, každá snímka aj otvorený či diskrétny, no v každom prípade presvedčivý svedok doby, diania,osudu človeka… Lebo nielen ceruza, ale aj fotografi svoje príbehy najčastejšie píšu srdcom. Tak tie banátske, ako aj všetky iné.

                                                                                   Oto Filip