Na Knižnom salóne v Novom Sade prezentovali zborník prác k historickým výročiam našej tlače

Po dvoch predošlých publikáciách k dvom jubileám: Štyridsať rokov Hlasu ľudu a Náš Hlas ľudu polstoročný, v pondelok podvečer uzrela svetlo sveta publikácia tretia – Zborník prác 150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu, ktorú prezentovali 20. apríla v rámci Salónu kníh v Novom Sade.

Ide o zhrňujúci pohľad na mnohé dobové a iné aspekty našej tlače počas jej bohatých 150-ročných dejín, no aj o rozbor súčasných mediálnych trendov, východísk a perspektív v ére elektronickej.

V zábere autorov sa ocitla i problematiku médií menšinových a celý rad iných tém, ktoré z viacerých aspektov osvetlila októbrová medzinárodná konferencia prebiehajúca v novosadskom Štúdiu M, usporiadaná Hlasom ľudu a Oddelením slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade.

Jej aktéri, okrem štúdií historických, mnohé pohľady upriamili vpred, na segmenty ako je korelácia tlače, internetu a sociálnych sietí, na také zložky, ako sú veľmi podnetné štúdie o printovom žurnalistovi v informačnej spoločnosti, o tradičnom a modernom, o dejinách a súčasnosti technickej úpravy a žurnalistickej fotografie. Sú tu aj texty o mediálnej kultúre a jazyku, ako aj o rôznych časopisoch, ktoré nechali viac či menej hlboké stopy v našej publicistike.

Z pondelkovej prezentácie zborníka (foto: O. Filip)

Význam historických dátumov a náplň osláv pripomenul i riaditeľ Hlasu ľudu Samuel Žiak, konštatujúc, že ide vlastne o záver a korunu nemalého oslavného úsilia a jubilejného roku s ktorým Hlas ľudu dýchal celý vlaňajší rok. Šéfredaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová sa zmienila o novinách ako o kolektívnom výtvore, vysúvajúc pritom do popredia objavnú a prínosnú prácu technického redaktora Miroslava Dobroňovského, ktorý zmapoval aspekty a zložky technickej úpravy týždenníka takmer od čias založenia, s dôrazom na posledné desaťročie jeho existencie.

Tak táto, ako aj iné časti zborníka sú dobrým základom nových bádaní. Naša publicistika ich v tejto ére potrebuje ako soľ, azda rovnako tak, ako aj odpovede na početné dilemy, nastoľujúce sa v rovinách tradičného a moderného, v čase náporu novodobej elektronickej technológie.

                                         Oto Filip