Na kultúrnom obzore konečne inakosť

30.júl 2015

Na kultúrnom obzore konečne inakosť

11694075_440914039424197_4857841005690938141_nĽudstvo odjakživa žilo stereotypmi. Napríklad o vojvodinských Slovákoch na živnej pôde predsudkov sa vzmáha obraz, v ktorom hlavné postavy sú stvárnené v kroji pri speve a tanci. Folklór predsudkového obrazu dotvára pijatika a – klobása.

Ide o naše tzv. brandy, ktoré treba zachovať, lebo (aj) prostredníctvom nich bojujeme za zachovanie našej národnostnej identity. Prečo sa potom občas, pri podobných zovšeobecneniach nášho národnostného spoločenstva v nás prebudí frustrácia z takých názorov? Iste preto, že vieme, že my sme aj o inom. Nielen o kultúre a gastronómii tradična, ale vieme, môžeme a chceme aj modernosť, inventívnosť, inakosť. Chceme sa rozvíjať.

Netreba ani osobitne zdôrazňovať, že naša národnosť pachtí po rozvoji. Lebo nestačí iba zachovať existujúce, na čo neraz poukazujú mnohí kulturológovia, ako to prednedávnom vyzdvihla aj Milena Dragičevićová-Šešićová, hovoriac o tom, že je žiaduce podnecovať rozvoj súčasnej identity (konkrétne) menšinového spoločenstva. „Identity, ktorá dokáže sledovať požiadavky ducha doby,“ precizovala.

Keď sa zahľadíme na obzory pred nami, uvidíme, že sú sfarbené do ružova, no netreba sa báť, že sa na ne dívame cez ružové okuliare! Bystrosť zraku upreného smerom k Báčskemu Petrovcu rozbíja tancujúce folklórne mýty o nás, i keď tieto patria medzi relatívne nemenné a ťažko odstrániteľné predsudky, čo však neznamená, že ide o nemožnú misiu. Potvrdili to ešte pred rokmi aj napr. staropazovskí divadelníci, ktorí úspešne pestujú tzv. divadlo mlčania.

Divadlo VHV v Báčskom Petrovci už dávnejšie pridáva ruky k úspešnému priebehu misie rozvíjania slovenskej kultúry (a kultúry vôbec). Tentoraz má za lubom koncom augusta nahlas opäť vykríknuť: rozvoj, inakosť a interkultúrny dialóg je IN!

Už niekoľko rokov sa totiž petrovským ochotníkom darí spojiť tradičné s moderným, mladých a starších, ochotníctvo s profesionalizmom. Bolo iba otázkou času, kedy „uvaria“ podujatie, inakšie od všetkých iných, podmienečne povedané, dedinských festivalov. V predvečer osláv 150 rokov slovenského divadla v Petrovci, ktoré prinesie rok 2016, sa rozhodli spolu so zahraničnými partnermi, dlhoročnými českými priateľmi, zorganizovať prvý ročník SOS FEST, ktorý predstavuje platformu pre filmových a hudobných profesionálov a talentovaných amatérov z krajín západného Balkánu a Vyšehradských krajín. Je to akcia, ktorej poslaním je poukázať na fenomén nemého filmu, ktorého estetiku učaria prostredníctvom atraktivity súčasných hudobných žánrov podaných naživo.

Vytýčili si vysoké ciele – veď umenie je cesta k pozdvihnutiu mysle k vyšším cieľom! Cieľom pripravovaného SOS FEST-u je, aby nositelia špecifických kultúr zdieľali a vzájomne obohacovali svoje zručnosti, tvorili invenčné, nové kultúrne dedičstvo a spoločne vytvárali a prezentovali umelecké diela, ktoré oživia filmovú minulosť a z druhej strany vytvoria nové svedectvá o súčasnosti. Aj tej slovenskej vojvodinskej…

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs