Náhoda či úmysel?

21.sep 2015

Náhoda či úmysel?

NAMIESTO POZNÁMKY

Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovačici už deväť rokov organizuje Detskú svadbu, jedinečné podujatie na týchto vojvodinských krážoch, a tak ako aj v predchádzajúcich rokoch aj tohto roku o finančnú podporu požiadali aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny. V sekretariáte projekt schválili, a na organizáciu detskej svadby vyčlenili 50-tisíc dinárov.

Takto adresovaná zásielka niekomu nebola čitateľná?!

Takto adresovaná zásielka niekomu nebola čitateľná?!

Memoriálne stredisko však peniaze ešte nedostalo, lebo v tomto Sekretariáte je prax, že schválené peniaze vyplácajú až na konci roka. Mimochodom, je to príliš divná prax, lebo aplikanti, ak chcú zorganizovať plánované  podujatie buď musia mať peniaze aj predtým než ich za podujatie dostanú, alebo si ich musia vypožičať. Avšak, to nie je témou tohto textu.

Totižto v stredisku vediac, že peniaze predsa len dostanú, ako dobrí a povďační organizátori pokrajinskému sekretariátu zaslali pozvánku, aby počas detskej svadby boli ich hosťami a presvedčili sa na čo prostriedky vyčlenili. Pozvánku zaslali rýchlou poštou, aby si boli istí, že sa ona načas dostane na správnu adresu. Adresu vypísali po slovensky, počítajúc s tým, že na území Vojvodiny je aj slovenčina úradným jazykom. Boli však nepríjemne prekvapení, keď sa im zásielka už nasledovného dňa vrátila s poznámkou, že ju prijímateľ odmietol prijať, lebo sa vraj „nevidí dobre komu je adresovaná“?!

Keby nebolo smutné bolo by smiešne, tým skôr, že zásielka adresovaná po slovensky je zaslaná práve sekretariátu, ktorý má na starosti uplatňovanie práv národnostných menšín, okrem iného, aj používanie svojho materinského jazyka.

Ťažko v tejto chvíli povedať kto chybil. Predsa treba veriť, že v tomto prípade ide iba o byrokratickú ľahostajnosť, a nezodpovednosť úradníka v prijímacej službe pokrajinskej Vlády, ktorý adrese vypísanej v slovenčine nerozumel, a ľahšie mu bolo napísať, že adresa nie je čitateľná (zrejme nesmel napísať, že nerozumie) ako sa s kolegami poradiť komu je zásielka určená.

Tak alebo onak, takéto veci by sa v pokrajinskej administrácii, ktorá je veľmi hrdá na svoju  multietnickosť, vari nesmeli vyskytovať.

Vladimír Hudec

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs