Nebojša Nestorović 1940 − 2013
IN MEMORIAM
Nebojša Nestorović sa nebál. Do poslednej chvíle zostal verný vlastnému menu. A bolo sa čoho báť. Dva roky neodbytne doň ťalo zhubné ochorenie. Znášal ho dôstojne, s pokojom stoika. Dodýchal 4. júla 2013 v Hložanoch. V dedine, ktorú miloval rovnako ako jej prostosrdečných i odveký Dunaj a jeho úchvatné zákutia „pod Hložanami”. Odišiel mladícky zaľúbený do svojej Anny, do prírody, do života. Odišiel človek, nechal nám lásku. Ňou sa zrkadlia Nebojšove početné kresby a obrazy.
Mal meno, ktoré bolo v úplnej zhode s jeho pohľadom jasným ako nebo. Azda rovno obloha sama bola preň prameňom lásky. Z ktorého, viditeľne, výdatne čerpal. Aby lásku zároveň rovnako štedro rozdával. Mal to zapísané v očiach. Ktoré dovideli na koreň vecí. A neviditeľnými štverňami boli spriahnuté s citlivou rukou. Ňou majstrovsky nakreslil a namaľoval desiatky portrétov, na stovky krajiniek a zátiší… Prevažne realisticky podaných podobizní, často trošku tajomných, vyznačujúcich sa emóciou menom láska.
Nebojša Nestorović sa narodil v Obrovci 25. júla 1940. Skončil strednú ekonomickú školu a bol zamestnancom poisťovacej spoločnosti DDOR Nový Sad v Báčskej Palanke. V tomto mestečku strávil väčšiu časť života. Tu roku 1997 bol spoluzakladateľom Združenia výtvarných tvorcov Báčska Palanka (teraz známeho ako ZVT Petra Tomića). Spolu s manželkou Annou vystavovali vo všetkých výstavných priestoroch v Báčskej Palanke, vrátane Slovenského domu. Hneď po presťahovaní do Hložian roku 2006 obrazy Anny a Nebojšu Nestorovićovcov si povšimli milovníci výtvarného prejavu v rámci tradičnej výstavy 13. Hložianska paleta v Hložanoch. Tamojší výtvarníci ich prijali ako svojich. Nebojša Nestorović svoj a svojský naskutku bol i zostal. Hložany mu zostali v srdci; azda aj on Hložancom…
J. B.
