Nosániky

OCHRANA VIŠNÍ A ČEREŠNÍ

NOSÁNIK OVOCNÝ – RHYNCHITES BACCHUS (Curculionidae, Coleoptera)

Telo imága je dlhé 4,5 – 6,5 mm, zlatozelené zriedka purpurové, niekedy aj s fialovým leskom. Vajíčka sú elipsoidného tvaru, dlhé asi 1 mm, skleneno biele alebo žlté. Larva v dospelosti meria 9 mm, je bielej farby.

Prezimuje v štádiu imága a larvy v pôde alebo v opadnutom lístí. Na jar imága opúšťajú úkryty a sťahujú sa do koruny stromov, kde prebieha úživný žer. Najprv sa živia na kvetných pukoch vyhrýzaním hlbokých jamôk, čo zapríčiňuje ich zaschnutie. Neskôr sa živia na listoch, kvetoch a plodoch. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do mladých plodov čerešní, višní, sliviek a jabĺk. Samička vyžiera do plodu hlbokú chodbičku a do nej nakladie po jedno vajíčko. Do plodu vyžiera aj ďalšie chodbičky, ale do nich nekladie vajíčka. Nakoniec samička nahrýza aj stopku plodu. Takto poškodené plody zväčša opadávajú. Súčasne s poškodením dochádza aj k infekcii plodu hubou Monilia sp. Plody zahnívajú a neskôr mumifikujú. Vyliahnuté larvy sa živia micéliom huby a dužinou plodu. V plodoch, ktoré sú nainfikované hubou, larvy hynú.

Larva v plode žije 25 – 50 dní. Dospelé larvy odchádzajú do pôdy, tu prezimujú a strávia v diapauze 13 až 14 mesiacov. Kuklia sa až v auguste nasledujúceho roku. Vyliahnuté imága opúšťajú pôdu a živia sa na ovocných stromoch, a potom prezimujú. Nosánik ovocný má spravidla dvojročný vývoj.

Nosánik ovocný je najškodlivejší nosánik na ovocných stromoch. Škodí na jabloniach, višniach, čerešniach, slivkách, marhuliach a broskyniach. Imágo škodí úživným žerom na jar a v jeseň na pukoch. Jeden chrobák môže zničiť 200 – 300 pukov. Larvy ničia plody. Samičky poškodzujú plody pri kladení vajíčok a larvy sa vyvíjajú v plodoch.

NOSÁNIK SLIVKOVÝ – RHYNCHITES CUPREUS (Curculionidae, Coleoptera)

Telo imága je dlhé 3,5 – 5 mm, na hornej strane medenej alebo bronzovej farby, spodná strana je tmavá, kovovo lesklá. Štít je husto a jemne bodkovaný, na krovkách sú bodky hrubé, usporiadané v rade, tvoriace ryhy. Tykadlá nie sú lomené. Vajíčko je dlhé 0,9 mm, široké 0,7 mm smotanovo biele, matné. Larva je žltobiela.

Prezimuje v štádiu imága v úkrytoch, najčastejšie v štrbinách na stromoch. Na jar sa objavujú na stromoch, keď sú stromy bez lístia. Úživný žer prebieha preto na kvetných a listových pukoch. Neskoršie sa živia listami, kvetmi a plodmi. Larvy poškodzujú len mladé listy, vyžierajú ich zo spodnej strany tak, že zostáva nepoškodená pokožka.  V kvetoch vyhrýzajú semenníky a poškodzujú aj kvetnú stopku. Oplodnené samičky kladú vajíčka do plodov čerešní a sliviek, a to tak, že najprv nahryzú stopku, a potom do plodu vyžerú kanálik. Na jeho dno uložia po jednom vajíčku. Kladenie vajíčok trvá asi 7 týždňov až do júla. Larvy sa liahnu o 4 – 11 dní. Poškodené plody opadávajú a larvy sa vyvíjajú v opadnutých plodoch. Larvy sa živia vnútrom plodu, pokožka zostáva neporušená. Vývoj lariev trvá 3 – 4 týždne a dospelá larva opúšťa plod a kuklí sa v pôde. Štádium kukly trvá priemerne 6,5 týždňa. Vyliahnuté imága opúšťajú pôdu po piatich dňoch a živia sa listami až do ich opadu, keď imága odchádzajú na prezimovanie. Do roka má jednu generáciu. Škodí na slivkách a čerešniach, menej napáda višne a marhule. Vyskytuje sa zriedka vo veľkom množstve.

NOSÁNIK ČEREŠŇOVÝ – RHYNCHITES AURATUSA (Curculionidae, Coleoptera)

Telo imága je dlhé 5,5 – 9 mm, zlatozelenej alebo zlatopurpurovej farby, silne kovovo lesklé. Na povrchu tela sú jemné chĺpky, na spodnej strane chĺpky sú biele alebo sivé. Tykadlá nie sú lomené. Larvy sú voskovo biele s hnedou hlavou, v dospelosti merajú 7 – 9 mm. Prezimuje v štádiu imága, ale v niektorých rokoch môže aj v štádiu larvy a kukly. Vývoj je veľmi podobný vývoju nosánika slivkového, s tým rozdielom, že samičky po uložení vajíčka do plodu nenahrýzajú stopku plodu, takže plody neopadávajú. Škodlivosť je tiež podobná škodlivosti nosánika slivkového. Najväčšie škody spôsobuje na čerešniach a višniach a niečo menej na slivkách a marhuliach.

OCHRANA PROTI NOSÁNIKOM

Z preventívnych opatrení významné sú agrotechnické opatrenia, ako obrábanie pôdy pod stromami: kultivácia a orba pod ovocnými stromami koncom leta a na jeseň. Tieto opatrenia redukujú počet prezimujúcich lariev a  aj kukiel a imág tým, že ich zapracujeme hlbšie do pôdy a skomplikujeme im vyliezanie z pôdy. Priame opatrenia vykonávame v prípade premnoženia. Výskyt sledujeme na jar a v jeseň sklepávaním chrobákov z vetvičiek. Ošetrenie vykonávame v apríli a v máji, keď zistíme 10 imág na 100 odklepnutých vetvičiek. Na ochranu možno použiť vhodné insekticídy používané proti žravým škodcom na ovocných stromoch.

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra

(foto: internet)