Z obrazov Anny Babiakovej kypí život, svetlo, farba

Maliarku Annu Babiakovú v Petrovci na výtvarníckych podujatiach možno stretnúť pomerne často. Aktívna je aj v rámci Združenia petrovských výtvarných umelcov. Hoci už žije na dôchodku, nevzdáva sa umenia, tvorby, lebo ako sa i sama vyznala, v tom sa vedľa každodenných domácich prác a starostí upokojí.

V pondelok 21. marca v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci bola vernisáž samostatnej výstavy obrazov a objektov práve Anny Babiakovej.

Ide o jej šiestu samostatnú výstavu. Doteraz oveľa viacej Babiaková vystavovala na kolektívnych výstavách, má ich počet i spočítaný, bolo ich až 75. Samostatne doteraz vystavovala v Kulpíne, Padine, Pivnici, Jánošíku a v rodisku.

Anna Babiaková sa narodila 6. júna 1949 v Báčskom Petrovci, kde zakončila základnú školu. V Novom Sade absolvovala strednú školu a štúdium v odbore výtvarnej kultúry v Belehrade. Pracovala ako výtvarný pedagóg v základných školách v Padine, Pivnici a Hložanoch. Odovzdane sa venovala práci s deťmi, o čom svedčia získané ceny jej žiakov na rôznych celoštátnych ako aj medzinárodných súťažiach. Žije v Kulpíne, kde má útulný ateliér.

Riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Mr. Pavel Čáni v príhovore zdôraznil, že „Babiakovej neskrytá láska je Vojvodina až Panónia“ a objasnil, že „ jej originálne štylizované floristické obsahy, aj keď sú na hranici abstrakcie, nesú elementy ľudového až panteistického výrazu.“

Vladimír Valentík sa vyslovil, že keď sa pozerá na tieto obrazy, hneď si uvedomuje, že ich namaľovala žena, lebo “žena má jedinečný fluidný rukopis, ktorý dokáže transformovať do umeleckého diela“.

Samostatnú výstavu Anny Babiakovej otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová, svoj pohľad na čísla v živote svojej družky ozrejmil Dr. Ján Babiak a spevom vernisáž spestril Komorný zbor Musica Viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej.

Jaroslav Čiep