Priadky v minulosti boli obľúbeným miestom schádzania sa mládeže, ale aj tých trochu starších na dedinách v zimnom období. Priadli, vyšívali, spievali, klebetili, pochutnali si na pukancovej a varenej kukurici, rejteši, a iných lakotách, ktoré si pripravili a ani bez tanca to zrejme neprešlo.
Po vzore na tie niekdajšie priadky v Hajdušici sa každoročne v zimnom období v miestnosti matičného etno domu pripomínajúcom zašlé časy už 11 rokov stretajú členovia hajdušického MOMS, KUS Bratstvo a spolku žien Oko. Pripravia si tie starobylé slané a sladké pochúťky a pri teplom čaji, ale aj iných nápojoch strávia príjemný večer. Spravidla však nie sú usilovné ako niekdajšie dievky a ženy na priadkach a hlavne sedia so založenými rukami a v rozhovore, ale aj klebetách.
Toho roku, presnejšie včera na jedenástych v poradí priadkach však trochu aj pracovali. Pripomenuli si, ako bolo, keď boli dievky a keď ako družice v dome ženícha alebo mladuchy zapletali družbovskú paličku, rekvizitu príznačnú pre družbov na svadbách v banátskych dedinách. Niektoré z nich, najmä tie mladšie sa však s týmto prvýkrát stretli, takže je týmto spôsobom aj táto zručnosť určitým spôsobom zachránená pred zabudnutím. To tým skôr, že v dnešnej modernej dobe tradičné svadby bohaté na rôzne zábavné obyčaje upustili pred modernými svadbami v reštauráciách s obmedzeným počtom miest a časom na ukončenie veselice. V tejto banátskej dedinke opravdivá tradičná slovenská svadba s krojovanými družbami a družicami a inými svadobníkmi už dávno nebola. Nuž a keďže je v nastávajúcich mesiacoch jedna konečne na obzore, treba družbu náležite na to pripraviť.