Otras a Kysucký postindustriál
Na alternatívnej hudobnej scéne na Slovensku počas 90. rokov dvadsiateho storočia vznikli niektoré originálne zoskupenia, o ktorých tvorbu existuje záujem až dodnes. Jedným z nich je Otras, o ktorého zvuku možno povedať, že odzrkadľuje rôznorodé hudobné inšpirácie, akými sú experimentálne prvky progresívneho rocku 70. rokov, tiež temná melancholická senzibilita Novej vlny 80. rokov, ako aj noiserocková divokosť príznačná pre 90. roky. Osobitnú autentickosť predstavujú texty piesní v slovenčine.
Vydavateľstvo Vlna Records nedávno vydalo reedíciu albumu skupiny Otras pod názvom Kysucký postindustriál, ktorý bol nahrávaný roku 1997 a na aktuálnom vydaní je obohatený o koncertné nahrávky a jednu novú skladbu. Vďaka tomuto vydaniu aj dnešné obecenstvo má príležitosť zoznámiť sa s „jednou zo zásadných slovenských alternatívnych rockových skupín 90. rokov“.
O samom vzniku a vývine skupiny Otras rozpráva jeden z jej spoluzakladateľov, bubeník a klávesista Július Fujak:
„Rok po tom, ako zanikla naša prvá, niektorí tvrdia, že už legendárna rocková alternatívna skupina Teória Odrazu z Kysúc (1988 – 1993), vzniklo roku 1994 duo Otras dvoch hráčov z nej – Petra Varsavika-Varsa (spev, gitara, texty) a mňa (klávesy, elektronické i akustické bicie). Došlo k tomu v pologoralskej obci Skalité pri poľských hraniciach, odkiaľ pochádzala moja stará mama Eva a kde som v tom čase pôsobil ako dedinský učiteľ hudby – tam, v starom školskom byte sme s Petrom vytvárali prvé skice piesní a skladieb. Na jar 1995 sa k nám pridal výborný hráč na bezpražcovú basgitaru Jozef Hruška, repertoár sa nám výrazne rýchlo rozšíril a začali sme čulo koncertovať tak na Slovensku, ako aj v Čechách. Joža Hrušku po istom čase nahradil iný invenčný basgitarista Martin Baculák.“
O hudobných inšpiráciách a vplyvoch Fujak hovorí:
„Z tých inšpiračných zdrojov by som mohol zaradiť brniansku alternatívnu scénu, najmä skupiny Dunaj a E-čko, zo svetovej Nirvanu, Nine Inch Nails, ale i King Crimson, Freda Fritha a Toma Coru zo Skeleton Crew, Franka Zappu, čiže alternatívny progresívny rock, grunge, industriál, ale aj experimentálnu hudbu v rôznych polohách. U Petra Varsa rozhodne k dôležitým zdrojom patrila aj hudba rockových bluesových gitaristov: Hendrixa, Billyho Gibbonsa zo ZZ Top, Erica Claptona a iných.“
Ako došlo k obnoveniu činnosti Otrasu a k reedícii albumu Kysucký postindustriál?
„Po tom, čo sa Otras dvadsať rokov po vydaní albumu obnovil z iniciatívy Petra Varsavika, zdvihol sa u nás záujem o tento druh hudby, čo napokon vyústilo nedávno aj do natočenia dvoch filmov mladého režiséra Kristiána Grupača z Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Jeden z nich je ,časozberne’ dokumentárny o našich skupinách Teória Odrazu, Otras a životnom príbehu Petra Varsa (2020/2021) a druhý s názvom Otváram dvere a neviem, čo sa s nimi deje… (2021) je už hraný a celý priam surrealisticky založený na našom albume Kysucký postindustriál. A tak prirodzene spolu s tým vznikla potreba vydať album v reedícii, čo sa podarilo jednak vďaka vydavateľstvu Vlna, ale i donátorstvu ostravskej žeriavnickej firmy Granik, s. r. o., ktorej šéfuje Jožo Hruška. Nové vydanie je však obohatené aj o live bonusy z rokov 1995 – ’97 a o jednu novinku Náhlaška diela už z týchto čias.“
Fotografia na obálke vydania Kysucký postindustriál je skutočne zvláštna. O aký príbeh ide?
„Kedysi dávno som túto sugestívnu fotografiu vyplešteného verklikára vyplazujúceho jazyk s babkou našiel ešte za socializmu v českom časopise Mladý svět, vystrihol si ju a odložil. Bohužiaľ, dodnes neviem, kto je jej autorom, hoci som po tom pátral. Tá momentka však podľa mňa v niečom vystihuje nielen náš kysucký naturel, ale možno aj nadhľad a ozdravne sarkastický postoj k životu.“
