Pestovanie čakanky listovej

Čakanka ako zelenina

Okrem čakanky obyčajnej poznáme aj niekoľko druhov čakanky, ktoré sa pestujú ako zelenina. Tu patrí čakanka biela, čakanka červená a čakanka šalátová listová, ktoré sú veľmi zdravé. Čakanka biela je populárna najmä v Belgicku, Holandsku a Anglicku. Používa sa do šalátov a vhodná je aj na zapekanie. Červená čakanka pochádza z Talianska. Vhodná je na prípravu šalátov. Čakanka šalátová listová je podobná šalátu, ale listy má tvrdšie a horkasté. Obsahuje vitamín C, povzbudzuje chuť k jedlu, ovplyvňuje činnosť čriev. Vhodná je na šalát, pripravujeme ju so zálievkou. Čakanka šalátová listová je vhodná aj na varenie a dusenie.

Čakanka šalátová listová

Čakanka listová (Cichorium intybus) je dvojročná zelenina, ktorá patrí do čeľade astrovité. Je to vynikajúca šalátová čakanka tvoriaca zdravé puky pomocou rýchlenia. Dnes sa za najväčších pestovateľov čakankových pukov považuje Belgicko a Francúzsko. Puky sú nahustené a k sebe pevne pritisnuté listy bez zeleného farbiva, ktoré vznikajú vďaka rýchleniu bez prístupu svetla. Získanie týchto pukov nie je jednoduché.

Čakanka sa pestuje v dvoch fázach. Semená čakanky sa vysievajú priamo na záhon v máji až júni. Výsev v skoršom termíne môže viesť k vybiehaniu do kvetov. Riadky by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzídené rastliny pretrhávame na vzdialenosť približne 10 cm, aby mali korene dostatok priestoru pre rast. V príliš riedkych porastoch sa vyvíjajú príliš silné korene, ktoré pri rýchlení vytvárajú nežiaduce rozvetvené puky. Obyčajne v októbri sa korene vyberajú. Po zbere je vhodné ich nechať ešte niekoľko dní ležať na záhone, aby vyschli, ale treba ich chrániť pred prípadným mrazom. Následne sa vňať zreže asi 3 cm nad koncom koreňov tak, aby sa nepoškodil vegetačný stred. K rýchleniu sú vhodné korene s priemerom okolo 4 cm a dlhé 25 – 30 cm. Dostatočne vyvinuté korene treba uložiť na chladné a tmavé miesto. Veľmi dobre je ich skladovanie v polyetylénových vreciach. Korene skladujeme do druhej fázy – do rýchlenia.

Rýchlenie možno vykonávať dvoma spôsobmi – klasicky v hline alebo hydroponicky. Pri pestovaní v zemine predpestované korene zahrnieme malou vrstvou hliny (rašeliny) a necháme ich v úplnej tme rásť 5 až 8 týždňov pri teplote 14 – 16 °C. Nové listy, ktoré vyrastú v tme sú biele a nie sú tak horké ako bežné listy.

Hydroponické pestovanie

Za jednoduchší postup sa považuje hydroponické pestovanie. Pripravené korene poukladáme tesne vedľa seba napr. do vedra. Vedro naplníme do 2/3 vodou. Korene nesmieme nikdy úplne ponoriť pod vodu, vegetačný vrchol musí zostať suchý. Aby sa obmedzil prísun svetla, vedro musíme zakryť čiernou nepriesvitnou fóliou. Optimálna teplota pri tomto spôsobe rýchlenia je 18 °C. Pri tejto teplote puky dorastú do zberovej fázy počas 3 – 4 týždňov. Vyvinuté puky vyberieme a odrežeme ich aj s pätkou koreňa, aby sa nerozpadli. Pre udržanie vlastností skladujeme zozbierané puky v obale z čiernej fólie, aby sa až do spracovania (konzumácie) zamedzilo prísunu svetla. Nezabalené puky by na svetle zozeleneli a zhorkli.