Pôsobivá účasť

VOJVODINSKÍ VYDAVATELIA NA UPLYNULOM BELEHRADSKOM KNIŽNOM VEĽTRHU

Je dobre, že sa o našom najznámejšom knižnom veľtrhu rozpráva a píše nielen pred ním,  počas neho, ale aj po spadnutí opony za ním. Údaje sú známe – stovky vystavovateľov zo Srbska a 16 krajín sveta za osem dní od 20. do 27. októbra, Poľsko ako čestný hosť, takmer 160-tisíc návštevníkov, približne 420 programov, 110 predstavených autorov… – no nie aj všetky hodnotenia. Z celého radu účastníkov, programov  a obsahov nám bol iste najzaujímavejší stánok Vojvodina – viac než kniha, ktorému dominovala tvorba národnostných menšín. Vystavovalo na ňom aj Slovenské vydavateľské centrum, a to približne dvadsať nových titulov od vlaňajšieho veľtrhu, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prišiel  s druhým vydaním kapitálneho diela Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, Hlas ľudu s viacerými novými titulmi  tohtoročnej produkcie, Art centrum zo Starej Pazovy…

Vojvodinskí vydavatelia na veľtrh prišli, na ňom pobudli a bez víťazstiev neodišli. Zo štyroch popredných cien dve  zakotvili v Novom Sade. Najkrajšou knihou, prvou nositeľkou novej ceny prof. Bogdana Kršića je dvojzväzkové dielo Srbskí maliari od 14. do 18. storočia autora Branislava Todića, ktorý na nej pracoval 15 rokov a ktorej výtvarným redaktorom je Miroslav Lazić. Ide o spoločné vydanie Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok a  Platoneumu z Nového Sadu. Nemožno, samozrejme, nespomenúť prof. Dr. Dušana Marinkovića a novosadské vydavateľstvo Mediteran publisching, ktoré získalo špeciálne uznanie za prínos k rozvoju teoretickej myšlienky a kritickej teórie kultúry a umenia v Srbsku.

Hodnotiac, že neexistujú  veľké a malé vydavateľstvá, keďže sú len tie úspešné a menej úspešné, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić vyzdvihol na pondelkovom stretnutí s novinármi dve skutočnosti. Prvú, že je podpora vydavateľstvám a vydaniam národnostných menšín opodstatnená, keďže sú ich výsledky badateľné a možno sa nimi hrdiť, druhú, že sa ako následok transparentnosti vojvodinského stánku, na ktorom boli diela takmer dvadsať vydavateľov, ich vydania ocitnú aj na zoznamoch chýrečnej Kongresovej knižnice vo Washingtone. Spolupracovníčka v Pokrajinskom sekretariáte pre kultúru a verejné informovanie Ileana Ursu Nenadićová nezabudla pripomenúť, že Stredisko pre distribúciu kníh Bookbrige, jeho filiálka v Belehrade, má záujem distribuovať naše knihy aj v krajinách, akými sú Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Austrália. Osobitnej pozornosti návštevníkov a odborníkov sa v Belehrade tešil časopis Interkultúrnosť, taktiež anglické vydanie publikácie Kultúrne dedičstvo Vojvodiny. Vojvodina je skutočne viac než kniha, hoci si ju bez kvalitných titulov už dávno  predstaviť nemožno. Jasne to potvrdil i uplynulý  medzinárodný knižný veľtrh.

                                                                   O. F.