Priestupný rok je dlhší ako bežný rok a vkladá sa v intervale podľa daného kalendára. Používa sa v kalendároch na vyrovnávanie rozdielov medzi dĺžkou kalendárneho a tropického roka. Dĺžka kalendárneho roka je daná určitým počtom dní alebo mesiacov odvodených od doby rotácie Zeme okolo svojej osi, resp. doby rotácie Mesiaca okolo Zeme, zatiaľ čo tropický rok je daný dobou obehu Zeme okolo Slnka, ktorý ovplyvňuje striedanie ročných období.
Kalendárny rok má 365 dní. Ale pretože jeden tropický rok je dlhý 365,24219 dní, musí časom dôjsť k odchýlke jedného dňa. To nastane raz za štyri roky a práve vtedy sa vkladá jeden deň navyše, ktorému sa často hovorí priestupný deň. Tým sa docieli hodnoty 365,25 dňa na rok.
História priestupných dní siaha až do starovekého Egypta, keď bol v roku 238 pred Kr. zavedený dodatočný deň každý štvrtý rok.
V roku 45 pred Kr. zaviedol Julius Caesar rovnaké počítanie do kalendára používaného v Ríme (preto označenie juliánsky kalendár). Chyba tohto systému je 1 deň na 128 rokov. Kvôli nahromadeným rozdielom bol v roku 1582 dekrétom pápeža Gregora XIII. kalendár reformovaný. V tomto gregoriánskom kalendári sa priestupný deň vkladá každý rok, ktorý je deliteľný štyrmi, s výnimkou celých storočí, ktoré nie sú deliteľné 400 (roky 1600, 2000, 2400 sú priestupné, ale 1700, 1800, 1900, 2100 nie sú). V tomto kalendári sa priestupný deň vkladá do februára ako dodatočný deň, a to tak, že 24. február sa počíta dvakrát, no keďže nasledujúce dni sa počítajú kontinuálne ďalej, navonok je to akoby dodatočný 29. február. Túto zmenu a pozadie číslovania vidno už len v cirkevnom kalendári podľa pripadajúcich sviatkov a predpísaných modlitieb na dané dni.
Pred Caesarovou reformou sa používal kalendár, ktorý zaviedol kráľ Numa Pompilius v 7. storočí pred Kr. Podľa neho mal rok 355 dní a každý druhý rok sa do neho vkladal celý priestupný mesiac, a to za sviatok Terminálií (sviatok ukončenia roka), ktorý pripadal na 23. február. Caesar tento priestupný mesiac zrušil a namiesto neho zaviedol priestupný deň.