Prvý bod či premrhané dva…
Každý bod na ktoromkoľvek turnaji je vzácny a môže znamenať veľa. Predsa po zápase druhého kola skupiny G na Majstrovstvách sveta v Katare Srbsko nezískalo bod, ale premrhalo ďalšie dva…
Asi sme po skončení tohto duelu všetci mali pocit, že sme vypili za pohár najhorkejšej paliny a potrebujeme určité obdobie, aby sme absorbovali zápas, ktorý sme sledovali. Srbsko – Kamerun 3 : 3.
Čo nás má od tohto viac zaujímať? Objektívne je naša reprezentácia lepšia ako Kamerun, ale sme to nedokázali na trávniku.
Podrobnejšie analyzovať zápas je asi nie ani potrebné, ale druhý a tretí gól Kamerunu sú veľmi boľavé. Neuveriteľné, ako sme pri výsledku 3 : 1 v náš prospech súperovi dovolili dať dva góly z protiútokov. V tom momente, keď Mitrović dal tretí gól a naši sa ujali pekného vedenia, museli sme predsa zohrať iným spôsobom.
V tej situácii už nás nemajú zaujímať pekné zákroky a ktovieaké zásahy či akcie. Treba zápas uzavrieť, loptu, ako sa tomu povie – ukradnúť, hospodáriť časom a na trávniku.
Naši urobili všetko naopak a pochybili – aj ďalej tlačili vysoko, veľký počet futbalistov išiel na polovicu Kamerunu a obrancovia stáli vysoko. Ešte keď sa zranil Pavlović, ktorého vystriedal Stefan Mitrović, všetko sa pohlo dolu kopcom. Kamerun dal takmer dva rovnaké góly, v oboch prípadoch pochybil Milenković, lebo zmeškal vybehnúť, a tak spôsobiť ofsajd. Kamerun vyrovnal, naši mali ešte niekoľko príležitostí, ale všetko zostalo márne.
Pravdepodobne by sme v iných prípadoch boli spokojní s remízou, ale takto nie. Takmer je taká istá ako prehra.
Čo by bolo, keby bolo…
Kalkulácie sú pre nás také typické. Naši na Majstrovstvá sveta prišli s cieľom postúpiť zo skupiny, zatiaľ čo Brazília asi uvažuje takto: aké osemfinále? Naším cieľom je titul majstra sveta.
V tom je rozdiel. Musíme si uvedomiť a našu mentalitu trochu prispôsobovať realite. Verejnosť je už veľmi nahnevaná a rozčarovaná. Už je márne všetko dosiaľ dobré dosiahnuté. Ale sú to naše charakteristiky… Bodaj by sme triumfovali proti Švajčiarsku, asi sa optimizmus vráti.
Mnoho je otázok: Prečo nehrali Vlahović a Jović, ako Tadić zostal bez dobrých myšlienok, prečo je slabšia koncentrácia a koordinácia v obrane. Mnoho toho. Myšlienky sa roja.
Ale netreba viniť jednotlivcov. Zápas proti Kamerunu by sa mohol ohodnotiť ako taký, za ktorý je na vinne tréner Stojković, ale práve tento človek do reprezentácie priniesol novú energiu.
Nádej zostáva. Možno darmo, ale zostáva…
