Publikácie: Preklad vo výskumoch vojvodinských Slovákov

Problematikou prekladu vybraných učebníc pre nižšie a vyššie ročníky základných škôl zo srbského do slovenského jazyka sa zaoberá Anna Makišová v príspevku Preklady učebníc Svet okolo nás, Príroda a spoločnosť a Dejepis 6 do slovenčiny. Autorka analyzuje terminológiu zastúpenú v daných učebniciach, ako aj písanie vlastných mien, pričom si napr. všíma spôsob transkribovania jednotlivých grafém z cyriliky pri prepise do latinského písma, dodržiavanie pôvodného pravopisu pri preklade a pod.

Adam Svetlík v štúdii Slovenská próza druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia v srbskom preklade podáva chronologický prehľad preložených próz v danom období a dôraz vo výskume kladie na preklady realizované v 21. storočí.

Jasna Uhláriková sa v príspevku Preklad frazém v teórii a praxi (na príklade slovenskej a srbskej somatickej frazeológie) zaoberá prekladom frazém ako „jedným z najnáročnejších a najčastejších problémov, s ktorým sa stretávajú prekladatelia, lingvisti, učitelia cudzieho jazyka, ako i všetci používatelia cudzieho jazyka“.

V štúdii Podoby prekladu intertextov postmodernej prózy – na príklade románov Pavla Vilikovského a Víťazoslava Hronca autorka Marína Šimáková Speváková analyzuje preklady vybraných intertextov v prózach Posledný kôň Pompejí (P. Vilikovský) a Pán vzduchu a kráľov syn (V. Hronec).

Zuzana Týrová sa v štúdii Preklady webových stránok štátnych inštitúcií vo Vojvodine do slovenčiny zaoberá analýzou daných webových stránok, ktoré majú okrem srbskej verzie aj slovenské preklady. Autorka ohľadom tohto výskumu o. i. poznamenáva, že len webová stránka Autonómnej pokrajiny Vojvodiny má veľkú časť textov preloženú do slovenčiny, pokým väčšina pozorovaných obecných stránok má preložených len niekoľko dokumentov alebo iba časť stránky.

Daniela Marčoková v abstrakte k svojej štúdii Preklad kanonických vizitácií slovenských vojvodinských evanjelických a. v. cirkevných zborov v rokoch 1835 a 1836 konštatuje, že zápisnice z týchto kanonických vizitácií vznikli predovšetkým pre cirkevné potreby, ale „okrem náboženských údajov sú bohaté aj na mnohé informácie týkajúce sa kultúrno-historických, osvetových a spoločenských vzťahov“.

Anna Margaréta Lačoková vo svojej práci s názvom Kontrastívna analýza básnických zbierok Zdenky Valentovej-Belićovej v intenciách výskumu autorského prekladu poukazuje na posuny, ktoré vznikli medzi textom srbských a slovenských básní Valentovej-Belićovej.