Siráckeho geregári

Tohto roku si slovenská dolnozemská verejnosť pripomenula i nedožité deväťdesiate narodeniny historika, prekladateľa, nestora slovenskej dolnozemskej historiografie Dr. Jána Siráckeho.

O ňom bolo slovo aj v rámci medzinárodnej vedeckej konferencie v marci tohto roku v rumunskom Nadlaku a dnes večer Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci spolu s ústredím Matice slovenskej v Srbsku v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci usporiadali spomienkový večierok venovaný tomuto významnému a nanajvýš zaujímavému človekovi. Pri tejto príležitosti na nádvorí matičného domu odhalili jeho pamätník.

Ján Sirácky sa narodil 29. mája v Báčskom Petrovci. Gymnaziálne štúdiá skončil v rodnom meste a potom v Bratislave absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Získal doktorát filozofie a vedeckú hodnosť kandidáta vied. V rokoch 1950 – 1955 bol na Slovensku uväznený ako údajný titovský špión. Od roku 1957 pracoval v Bratislave v Historickom ústave SAV, v rokoch 1960 – 1964 bol šéfredaktorom vydavateľstva Pravda. V roku 1968 založil v Matici slovenskej Ústav pre zahraničných Slovákov a stal sa jeho prvým riaditeľom. Ako historik sa špecializoval na históriu dolnozemských Slovákov. Je autorom objavných monografií Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí (1966, 1970), Slováci vo svete I. – kolektív autorov (1980), Dlhé hľadanie domova (1985, 2002) a asi sto štúdií uverejnených doma i v zahraničí. Prekladal zo srbskej, chorvátskej, slovinskej a macedónskej literatúry. Umrel 28. októbra 1998 v Bratislave.

O tom aký vlastne bol Ján Sirácky za živa a čím všetko nás zadĺžil si zaspomínali Mária Katarína Hrkľová zo Slovenska, Pavel Hlásnik z Rumunska, Michal Lásik z Maďarska a naše niekdajšie študentky v Bratislave Jarmila Pálenkášová a Anna Hansmanová. K tomu Katarína Melegová-Melichová prečítala slová biografického rázu o tomto historikovi z pera Samuela Boldockého a Viery Benkovej, ako i poďakovanie Dr. Jánovi Siráckemu, ktoré z Bratislavy zaslali Stanislav Bajaník a Viera Denďúrová-Tapalagová.

Tieto ešte stále živé spomienky na báči Jana, ako ho viacerí kedysi oslovovali, hrou na syntetizátore hudobne dotvorili Vladimír Kováč z Báčskej Palanky a mladučká nádejná hudobníčka Iveta Kováčová z Petrovca.

Potom sa prítomní presunuli na nádvorie Domu MSS, kde, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade Peter Susko spolu s predsedníčkou Matice slovenskej v Srbsku Katarínou Melegovou-Melichovou odhalili pamätník.

Jaroslav Čiep