Škodcovia jablone

OCHRANA RASTLÍN

Na jadrovinách sa môže vyskytnúť značné množstvo (okolo 40 druhov) viac alebo menej špecializovaných fytofágov s rôznym hospodárskym významom. Už len napočítať ich vyžaduje veľa priestoru, a preto spomenieme len tie najvýznamnejšie, ktoré v posledných rokoch zapríčiňovali problémy ovocinárom.

Listové puky a listy poškodzuje roztoč z čeľade Tetranychidae, rôzne vošky, najmä voška jabloňová – Aphis pomi (srb. zelena lisna vaš jabuke) a voška skorocelová – Dysaphis plantaginea (srb. pepeljasta / brašnjeva / vaš jabuke), méra jabloňová – Cacopsylla mali (srb. lisna buva jabuke) a rôzne druhy polyfágnych škodcov z radu motýľov.

Letorasty poškodzuje najmä vlnačka krvavá – Eriosoma lanigera (srb. krvava vaš), štítnička nebezpečná – Quadraspidiotus perniciosu (srb. kalifornijska štitasta vaš) a iné polyfágy.

Kvetné puky poškodzuje kvetovka jabloňová – Anthonomus pomorum (srb. jabučni cvetojed) a kvetovka hrušková – Anthonomus piri (srb. kruškin cvetojed).

Zelené a zrelé plody poškodzujú piliarka jablčná (srb. osa jabuke) – Hoplocampa testudinea, rôzne druhy nosánikov, najmä nosánik ovocný (srb. voćna pipa / jabučni surlaš) – Rhynchites bakchus a nosánik jablčný – Caenorhinus aequatus. Najvýznamnejší škodca jabloní je obaľovač jablčný (srb. jabučni smotavac) – Cydia pomonella a v poslednom čase aj druhy obaľovačov z rodu Grapholitta.

Najvýznamnejším škodcom hrušiek u nás je méra hrušková (srb. obična kruškina buva) – Cacopsylla pyri. Na hruškách sa vyskytujú ešte dva druhy mér: méra ovocná (srb. velika kruškina buva) – Cacopsylla pyrisuga a méra hrušková (mala kruškina buva) Cacopsylla pyricola.

VOŠKA JABLOŇOVÁ – APHIS POMI 

Aphididae, Sternorrhyncha

Bezkrídla samička má telo dlhé 1,3 – 2,2 mm, je bledozelená až žltozelená s čiernymi sifunkulami. Okrídlené samičky sú tmavozelené. Vajíčka sú čierne lesklé, podlhovastého tvaru, dlhé 0,5 mm. Samičky ich kladú v skupinách alebo ojedinele na jednoročné výhonky v blízkosti ich vrcholu.

Prezimujú vajíčka a nymfy sa liahnu v apríli, o dva týždne sa z nich vyvinú bezkrídle samičky zakladateľky. Už v druhej generácii sa objavujú okrídlené samičky, ktoré preletujú na iné stromy. Počas roka má obyčajne trinásť (od desať do sedemnásť) generácií. Je to monocyklický druh, nemigruje medzi zimným a letným hostiteľom. V auguste a septembri sa rodia larvy, ktoré sa vyvinú na okrídlené samičky (sexupare). Tieto samičky rodia generáciu (sexuales), v ktorej sú aj samičky aj samčeky. Po oplodnení samičky kladú vajíčka, ktoré prezimujú.

ŠKODLIVOSŤ

Voška jabloňová okrem na jabloni škodí aj na hruškách, hlohu, mišpuli a jarabine. Napáda listy a letorasty. Vyciciava šťavy zo spodnej strany listov a mladých výhonkov a vytvára na nich husté kolónie. Napadnuté listy a výhonky sú zdeformované, ale zostávajú zelené. Pri väčšom napadnutí deformované listy predčasne zaschýnajú a výhonky nedostatočne vyzrievajú a zakrpatievajú.

VOŠKA SKOROCELOVÁ – DYSAPHIS PLANTAGINEA

Aphididae, Sternorrhyncha

Bezkrídla samička má telo dlhé 2 – 2,4 mm, najprv je bledožltá a neskôr farba môže byť veľmi variabilná: sivá, červená, hnedá a červená. Okrídlené samičky majú rovnakú veľkosť, hlavu a hruď majú čiernu a bruško je popolavo sivé. Telo je prekryté voskovým práškom. Larvy menia farbu počas vývoja od tmavozelenej až po červenohnedú alebo červenú pokrytú voskovým práškom. Vajíčka sú oválne, dlhé 0,6 mm. Po nakladení sú vajíčka bledožlté a po niekoľkých dňoch sčernejú.

Prezimujú vajíčka na kôre v blízkosti kvetných a listových púčikov. V apríli sa liahnu larvy, z ktorých sa po štyroch zvliekaniach vyvinú bezkrídle samičky zakladateľky. Druhá generácia sa objavuje dva týždne po kvitnutí a tretia v druhej a tretej dekáde júna. Kolónie sú najprv na spodnej strane listov jednoročných letorastov, neskôr aj na kvetoch a mladých plodoch. Masový výskyt je koncom kvitnutia. V druhej generácii je prítomný menší počet okrídlených samičiek, kým v tretej generácii ich počet narastá.

V prvej polovici júla migrujú na sekundárneho hostiteľa. Počas leta sa na sekundárnych hostiteľoch vyvinie aj 6 generácií bezkrídlych samičiek. V jeseň sa vyvinú okrídlené samičky, ktoré prelietajú na jablone a tu znášajú vajíčka, z ktorých sa vyvinú samičky a samčeky. V októbri po oplodnení samičky kladú vajíčka do štrbín v kôre a na bázu púčikov, ktoré prezimujú.

ŠKODLIVOSŤ

Voška skorocelová je dicyklická voška, primárnym hostiteľom je jabloň, výnimočne aj jarabina a oskoruša, v teplejších oblastiach aj hruška. Sekundárnym hostiteľom sú rôzne druhy skorocelov Plantago spp.  Cicaním na listoch spôsobuje výrazné skrúcanie listov, farba je zmenená na žltú, často aj červenú. Napadnuté listy sa sušia. Letorasty zaostávajú v raste a sú deformované, v ďalšom roku je na nich menej kvetných púčikov. Plody sú tiež zakrpatené, nevyfarbené a nevýraznej chuti. Sú prakticky nepredajné. Preto je táto voška výrazne škodlivejšia ako voška jabloňová. Škodí aj vylučovaním medovice a prenosom vírusových ochorení.

OCHRANA PROTI VOŠKÁM

Z nepriamych opatrení proti voškám významné je odstránenie vetvičiek zo sadu po reze, podpora prirodzených nepriateľov a obmedzenie prístupu mravcov do koruny stromov.

Priame opatrenia proti voške jabloňovej a skorocelovej v predjarnom období vykonávame prípravkami na báze olejov, a to vtedy, ak zistíme 25 vajíčok na 1 m dĺžky konárov. Výskyt vajíčok kontrolujeme počas zimy alebo v predjarnom období na 20 náhodne odobratých dvoj- a trojročných konárikoch dlhých 20 cm. Výsledok sa prepočíta na 1 m.

Neskoršie, vo fáze zeleného a ružového púčika ošetrenia proti voške jabloňovej vykonávame v prípade, ak zistíme 10 vošiek na 100 kvetných ružíc, a v období po odkvitnutí pri zistení 10 kolónií na 100 letorastov.

Prah škodlivosti vošky skorocelovej v tomto období je takmer nula, už pri výskyte 1 a viac vošiek na 100 púčikov treba urobiť ošetrenie. V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov a v organickej produkcii sa využívajú insekticíd na báze azadirachtinu.

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra

obr. 1, 2, 3: Ovocné stromy napadnuté voškami (foto: J. T.)

obr. 4: Voška jabloňová