Škodcovia višní a čerešní

AKTUÁLNA OCHRANA

VRTIVKA ČEREŠŇOVÁ – RHAGOLETIS CERASI

(Tephritidae, Diptera)

Vrtivka čerešňová je muška 4 mm dlhá, telo má lesklé, čierne. Hlava je žltá s krátkymi žltočervenými tykadlami. Krídla sú priehľadné so 4 čiernymi pásikmi. Larva je beznohá, bezhlavá, bielej farby a dorastie do dĺžky 6 mm. Prezimuje v štádiu kukly v pôde, kde strávi 9 mesiacov. Liahnutie dospelcov prebieha v máji a júni. Pohlavne dospievajú za 8 – 15 dní a po oplodnení samičky kladú vajíčka do plodov, často zelených alebo žltnúcich. Spravidla do jedného plodu nakladie jedno vajíčko. Vajíčka kladú asi pol milimetra pod pokožku a najčastejšie v blízkosti stonky. Larvy žijú v plodoch do dospelosti asi tri týždne. Plody opúšťajú a kuklia sa plytko v pôde. Kukly ostávajú v pôde v diapauze až do budúcej jari.

ŠKODLIVOSŤ

Larvy vrtivky čerešňovej zapríčiňujú tzv. „červivosť“ čerešní. Larvy vyhrýzajú chodbu smerom ku kôstke a vyžierajú dužinu. Plody na mieste napadnutia mäknú, hnednú a zahnívajú. Je to najvýznamnejší škodca čerešní. Často bývajú napadnuté takmer všetky plody. Napáda najkvalitnejšie odrody, sladké a tmavo sfarbené. Viac napáda stredne skoré a neskoré odrody. Napáda aj višne, najmä tie, ktoré obsahujú menej kyselín.

OCHRANA

Preventívna ochrana proti tomuto škodcovi pozostáva v správnom a načas vykonanom zbere čerešní, skôr ako sa larvy zakuklia. Kultivácia pôdy pod stromami tiež znižuje populačnú hustotu škodcu. Zakladaním sadov na vyšších polohách od 350 m sa mu dá úspešne vyhnúť. Na záhradách sa osamelé stromy alebo niekoľko stromov dajú úspešne ochrániť použitím sférických žltých lepových dosiek. Žiarivá žltá farba týchto lapačov láka imága vrtivky čerešňovej. Keďže vrtivky nalietavajú na lapáky predovšetkým zo spodnej strany, pred vyvesením stočíme lapáky do tvaru valca. Odchytom imága vrtivky čerešňovej ešte pred nakladením vajíčok do plodov višní a čerešní výrazne môžeme znížiť červivosť plodov. Účinnosť lapačov je dobrá na osamelých stromoch. Ak je viac stromov na záhrade, musia byť tieto dosky vyvesené na všetkých stromoch (aj v susedovej záhrade). Lepové doštičky sú vyrobené z plastu. Zvinieme ich podľa návodu výrobcu lepivou stranou von a lapáky rozvešáme po obvode koruny stromu od juhu, východu a západu. Nevešiame ich na severnú stranu. Treba dbať, aby sa na dosku nenalepili listy čerešní. Vyvesujeme ich v prvej dekáde mája, v období zmäknutia čerešní, keď čerešne začínajú žltnúť. Lapáky vymieňame za nové vtedy, ak sú silne pokryté hmyzom. Na strom umiestňujeme v prepočte na každý meter výšky stromu dva lapáky.

V sadoch sa musí robiť chemická ochrana. Potrebu chemického zásahu proti tomuto škodcovi môžeme určiť na základe denného náletu imág (múch) na už spomínané sférické lepové doštičky. Hodnota prahu škodlivosti je 0,5 jedinca / lapák pri slabej násade plodov, 1 jedinec / lapák pri strednej a 1,5 jedinca / lapák pri vysokej násade plodov. Početnosť môžeme zistiť aj na základe počtu nakladených vajíčok na plodoch. Odoberá sa 100 plodov idúc po uhlopriečke sadu. Prah škodlivosti je 1 % napadnutých plodov.

Dôležité je zistiť správny termín ochrany. Rozpracovaných je niekoľko spôsobov stanovenia termínu aplikácie. Ošetrenie proti imágam sa môže vykonať na základe ich náletu na už spomínané sférické lepové doštičky alebo na základe výletu imág v signalizačných klietkach. Ošetrenie sa vykonáva v čase zvýšeného náletu imág – 7 až 8 dní od stanovenia začiatku náletu imág na lapače. Počítajú sa iba dni s maximálnou dennou teplotou nad 17 °C. Ošetrenie proti vajíčkam a larvám sa signalizuje v dobe maximálneho kladenia vajíčok alebo na začiatku liahnutia lariev, a to je 14 až 17 dní po začiatku náletu imág. Do úvahy sa berú len dni s maximálnou dennou teplotou vyššou nad 17 °C. Používajú sa registrované prípravky. V ekologickom poľnohospodárstve v Európe je povolený biologický prípravok na báze azadirachtinu, tiež prípravky na báze huby Beauveria bassiana a používa sa aj mechanická ochrana. Pôda v sade sa prekrýva hustou sieťou, ktorá bráni muchám na jar vyletieť z pôdy a naklásť vajíčka alebo sa ovocný sad prekrýva hustou sieťou, ktorá bráni nalietavať muchám do sadu a naklásť vajíčka.

VRTIVKA AMERICKÁ– RHAGOLETIS CINGULATA

(Tephritidae, Diptera)

Mucha Rhagoletis cingulata je pôvodom zo Severnej Ameriky. Do Európy (do Švajčiarska) bola zavlečená v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V roku 2002 bola zistená v Nemecku a Maďarsku a v roku 2007 v Rakúsku. Populačná hustota tohto druhu zatiaľ nie je na úrovni vrtivky čerešňovej. Je možné, že sa vyskytuje vo väčšine ovocných sadov krajín strednej Európy. Na Slovensku zatiaľ nebol potvrdený jej výskyt. Tento druh je na zozname karanténnych škodcov Európskej únie.

Imága sú morfologicky veľmi podobné imágam vrtivky čerešňovej, rozlišujú sa len podľa kresby na krídlach. Škodlivosť tejto muchy je identická škodlivosti vrtivky čerešňovej. Vývojový cyklus je tiež veľmi podobný, líši sa len dobou náletu. Vrtivka americká začína s náletom o niekoľko dní neskoršie ako vrtivka čerešňová, a jej nálet trvá dlhšie, až do polovice augusta. Preto napáda aj neskoré odrody čerešní a tiež značne komplikuje ochranu.

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra

foto: internet