Školské pomôcky od OZ P(l)uto pre nadané deti v Keni

Občianske združenie P(L)UTO plánuje v spolupráci s chránenými dielňami už túto jeseň otvoriť „pluto-šop“, fungujúci na princípe sociálneho podniku. Počas letných príprav projektu bratislavského obchodíku stihla zakladateľka P(l)uta ešte vycestovať na pobrežie Kene s cieľom: obdarovať tam školskými pomôckami talentované deti.

 Slovenské občianske združenie P(l)uto (http://www.ozpluto.sk) sa snaží netradičnou kombináciou hľadať riešenia – ako ďalej nediskriminovať a nevylučovať znevýhodnené skupiny obyvateľstva, ale práve naopak. Prostredníctvom navrhovania a zhotovovania výnimočných kusov oblečenia a doplnkov (v lete šiat alebo tričiek, v zime zasa palčiakov či šálov) pre dobrosrdečných ľudí na Slovensku dáva šancu na integráciu do spoločnosti a vhodnú sebarealizáciu. Hoci sú aktivity „pluta“ primárne orientované na cieľové skupiny v rámci stredoeurópskeho regiónu, predsa len zakladateľka združenia vycestovala s filantropickou ideou aj na africký kontinent.

Zakladateľka OZ P(l)uto ocenila kenskú vynaliezavosť

 Začiatkom augusta spojila Kristína Baluchová svojou krátkou návštevou Kene príjemné s užitočným. Pomáhala združeniu DocUnion s nakrúcaním dokumentárneho filmu o novodobom misionárstve a zaznamenávaní lokálnych tradícií, zároveň zmonitorovala aktivity svojej staršej sestry, ktorá v regióne Kwale koordinuje rozvojový projekt Trnavskej univerzity, zameraný na boj s podvýživou. Keďže sa primárne zaujímala o sociálno-inkluzívne a vzdelávacie projekty, navštívila kwalskú súkromnú školu: Joyce junior academy.

Kristína Baluchová bola prekvapená kreativitou lokálnych detí: „Hoci sú podmienky na štúdium a voľnočasové aktivity v areáli Joyce junior academy nepostačujúce, deti sa nesťažujú a uspokoja sa s minimom. Loptu si vyrobia zo stlačených igelitových sáčkov, švihadlo z kúsku povrazu. Sú hladné po vzdelaní a nesmierne vynaliezavé.“

Cena za vzdelanie v Keni

 Budova Joyce junior academy pozostávala z hlinenej nedostavanej budovy bez okien – s plechovou strechou, jednoduchou kuchyňou, latrínou, troma neveľkými triedami a školským dvorom. Hoci je základoškolské vzdelanie v Keni bezplatné, už stredoškolské a takisto predškolské vzdelávanie je spoplatnené a pre mnohých rodičov nedostupné. V tomto konkrétnom predškolskom zariadení ročné školné predstavuje sto eur. No i túto sumu si matky (veľmi často slobodné matky) nemôžu dovoliť. Ich mesačná mzda je maximálne 50 eur.

Päťdesiat detí vo veku štyroch až siedmich rokov sedeli počas niekoľkohodinovej návštevy zakladateľky OZ P(l)uto disciplinovane na drevených laviciach svojich tried – oblečené v povinných uniformách. Slovenskú návštevu privítali rečňovankami a tradičnými piesňami – nielen v swahilčine, ale aj v angličtine.

Po odovzdaní darov riaditeľke školy a samotným deťom (balíkov papierov, náučných posterov na steny, desiatok zošitov, rozprávkových kníh a čítaniek, krabičiek s voskovými pastelkami, ako aj futbalovej lopty) sa deti pustili do sústredeného kreslenia svojej budúcnosti – na obrázkoch dominovali piloti a zdravotné sestry. Kristína Baluchová svoju návštevu kwalskej školy okomentovala slovami: „Deti sú rovnako hravé a šikovné kdekoľvek na svete – ak majú vytvorené dôstojné podmienky na život, na pokojné detstvo. Azda som k tomu prispela malou trochou i ja…“

 Helga Diandová

Foto: Palo Markovič