SNK v Martine: Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA)

Slovenská národná knižnica v rámci projektu DIKDA – Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), od roku 2013 verejnosti sprístupňuje zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov. Výber najzaujímavejších z doposiaľ zdigitalizovaných dokumentov možno nájsť na stránke www.dikda.eu.

Európsky fond regionálneho rozvoja a štátny rozpočet Slovenskej republiky financujú operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) v prioritnej osi 2: Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. Hlavným cieľom je kvalitná digitalizácia a fyzická ochrana slovenského písomného dedičstva, vytvorenie platformy pre modernú a efektívnu prácu s digitálnymi a konzervačnými technológiami, uľahčenie prístupu k online využívaniu diel. Projekt je zameraný na masovú digitalizáciu knižničných a archívnych fondov, ochranu písomného kultúrneho dedičstva (papiera) pred nevyhnutnou degradáciou.

Špecifikum projektu je to, že digitalizácia obsiahne spolu viac ako 2,5 milióna objektov SNK a SNA, z čoho po digitalizácii minimálne 30 % digitalizovaných objektov bude voľne dostupných aj pre verejnosť. Celkový rozpočet je zhruba 40 miliónov eur a predpokladaná doba realizácie je 3 roky od podpísania zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku 7. marca 2012. Ukončenie je projektované na 30. septembra 2015 a predpokladaná udržateľnosť projektu je ďalších 5 rokov, teda do roku 2020.

Digitalizované staré dokumenty a knihy ponúka SNK nadšeným a zvedavým čitateľom na webovej stránke projektu www.dikda.eu. Digitálna knižnica a digitálny archív ponúka pohľady do mnohých oblastí. V elektronickej podobe je sprístupnená historická a novšia literatúra. Knižnica začala digitalizáciou Dobšinského rozprávok, povestí a nádherne ilustrovaných svetových rozprávok. Medzi digitalizovanými knihami nechýba rôznorodá odborná literatúra a učebnice.

DIKDA nezabúda ani na významné slovenské osobnosti, ktoré predstavuje cez ich zdigitalizované rukopisy, diela, snímky, alebo i cez školské úspechy v podobe vysvedčení. Napríklad mimoriadne zaujímavé sú cestovateľské fotografie a pohľadnice M. R. Štefánika či rukopis Krvavých sonetov P. O. Hviezdoslava, ktoré napísal ako svoju prvú reakciu na boje v prvej svetovej vojne.

Elektronická knižnica otvára dokument za dokumentom. Systém umožňuje knižkou listovať, rolovať, farebne si vyznačovať pasáže, vyberať text po častiach či vcelku, prenášať do textového editora, robiť si snímky, ukladať vo formáte pdf. Jednoducho študovať a osobne poznávať to, čo bolo dlho súčasťou depozitu a verejnosťou v takomto rozsahu nepoznané.

Ľudovít Štúr: študoval dvanásť jazykov, nepoužíval y a nevenoval sa láske

„Originál školskej písanky, listov písaných priateľom a diel Ľudovíta Štúra, ako aj ďalšie hodnotné a zaujímavé publikácie sa nachádzajú vďaka projektu Digitálna knižnica a digitálny archív v zdigitalizovanej podobe na stránke www.dikda.eu. Digitalizácia knižničných dokumentov zo zbierok SNK prebieha v špecializovanom pracovisku vo Vrútkach, ktoré je vybavené najmodernejšími špičkovými technológiami,“ uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Slovensko sa môže hrdiť množstvom veľmi významných osobností, ktoré mu môže závidieť celý svet. Vynálezcovia, básnici, spisovatelia, hudobníci či vedci. Koncom tohto roka si pripomíname 200 rokov narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára, poslanca uhorského snemu a nositeľa mnohých ďalších zvučných prívlastkov Ľudovíta Velislava Štúra. Depozity Slovenskej národnej knižnice (SNK) ukrývajú bohatý osobný archív s množstvom skutočných lahôdok zo života tohto velikána – fotografiu s jeho skutočnou podobizňou, školskú písanku, originály listov písaných priateľom či originály jeho diel.

Vedeli ste, že:

Ľudovít Štúr sa vo svojej spisovnej slovenčine, ktorú uzákonili spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom v roku 1843 na základe stredoslovenských nárečí, pridŕžal známeho „píš, ako počuješ“. Nepoužíval y/ý, všade sa písalo len i/í. Miesto ä sa písalo a alebo e (žrieba, najme), nepoznal ľ, ale len l (lavá noha). Štúrovská slovenčina všade graficky vyznačovala rozdiel medzi zvukmi d, t, n, l (něděla,), ô sa písalo ako uo. Dvojhlásky ia/ie sa písali ako ja, je. Dôsledne sa dodržiaval rytmický zákon a nepísalo sa „mal, povedal, písal,…“ ale „mau, povedau, písau,…“
dôvodom, prečo sa tak veľmi snažil dať slovenskému ľudu spisovný jazyk, bolo, aby ho pozdvihol sociálne a kultúrne. To však mohol urobiť len vtedy, keď pre ľud vypracuje dôkladný národný a politický program. No, a presvedčiť ich mohol len v jazyku, ktorý by zjednocoval všetky spoločenské skupiny a triedy.
Ľudovít Štúr študoval okrem slovenčiny ďalších dvanásť jazykov. Samozrejme, nie všetky jazyky ovládal aktívne, pretože v prípade niektorých z nich to ani nebolo možné. V jeho školskej písanke nájdeme krasopis z latinčiny, maďarčiny, nemčiny, gréčtiny a slovakizovanej češtiny z rokov 1827 – 1829. V tých časoch študoval na gymnáziu v Györi. Okrem toho však vedel aj po francúzsky, poľsky, srbochorvátsky a rusky. Učil sa aj po hebrejsky a anglicky, istý čas koketoval s myšlienkou študovať indický jazyk. „Já nyní se učím všem slavenským nářečím, přejdem nezadlouho na indickou řeč neb podobnost má s starou slavskou, i židovčinu sem vzal hore a francoužštinu,“ píše Ľudovít Štúr v liste Pavlovi Čendekovičovi 9. mája 1835.
ľúbostné a manželské vzťahy a zväzky pokladal za prekážku v oddanej práci pre národ. Bytostné obetovanie sa práci a službe pre národ vyžadoval nielen od seba, ale aj od svojich druhov a spolupracovníkov. Takto vzhliadal aj k manželstvám svojich najbližších spolupracovníkov a priateľov Sama Chalupku a Jozefa Miloslava Hurbana, ktorého dokonca od svadby odhováral. Ako ale láska zasiahla do života prvého mládenca slovenského? Bránil / Nebránil sa jej?
aby podporil zavádzanie jazyka do praxe, vydával Slovenskje národňje novini a napísal diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a Nauka reči slovenskej (1846) – zistite s nami viac o jazykovedných aktivitách Ľudovíta Štúra
jedna z iba dvoch existujúcich snímok Ľudovíta Štúrasa nachádza v depozitoch Slovenskej národnej knižnice. Je to fotografia členov Slovenskej deputácie u cisára Františka Jozefa I. v Olomouci z 20. marca 1849. Ľudovít Štúr ako hybná sila odporu voči dlhodobému utláčaniu Slovákov Maďarmi smeroval svoje nádeje k cisárskemu dvoru. Viera, že môže svojimi rozhodnutiami Slovákom pomôcť, ho priviedla v marci 1849 s členmi slovenskej deputácie k panovníkovi Františkovi Jozefovi I. do Olomouca, kde mu predložili Prosbopis Slovákov o uznanie slovenského národa a provinciálne osamostatnenie Slovenska.