V rámci 61. festivalu ochotníckych divadiel, ktorý sa organizuje prevažne v Báčskej Palanke, ktorý trvá od 15. do 25. mája 2025, diváci majú možnosť pozrieť si 11 predstavení. Z toho dve predstavenia sú naplánované, aby boli zahrané aj na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.
Ako prvé predstavenie zahrané v Báčskom Petrovci v rámci festivalu bolo včera večer, keď herci Kultúrneho centra Kula pre divákov, ale i porotcov festivalu, zahrali predstavenie Agónia Laury Lenbachovej podľa predlohy Miroslava Krležu V agónii a v réžii Nikolu Kljajića.
V tomto predstavení si zahrali Tamara Šalinačká, Slobodan Nogavica, Strahinja Šćekić, Dragica Jotanovićová, Slobodanka Kneževićová, Biljana Mitrićová a Luka Folk.

Skúsení herci Kultúrneho centra Kula odviedli dobrú prácu v tomto špecifickom diele – v psychologickom horore, ktorý nemáme možnosť tak často sledovať. Skvelá scénografia a kostýmy dotvárali dojem. Pre mladého režiséra Nikolu Kljajića je to prvá spolupráca s amatérskymi divadelnými hercami.
Po 50 rokoch bol Krleža opäť „umiestnený“ na javisku Kultúrneho centra v Kule a ich najväčšou výzvou bolo umiestniť horor ako žáner do divadla a nájsť rovnováhu medzi scénami, ktoré mali byť komediálne.
„Keď opisujem hru, neviem, či si ju ľudia naozaj budú chcieť prísť pozrieť, ale je to inscenovaný psychologický horor, ktorý nám možno neponúka veľmi upokojujúce odpovede, ale možno nám ponúka nejakú nádej, teda uvedomujeme si niektoré problémy, ktoré Laura má vo svojom okolí, takže možno môže povzbudiť k nejakému zamysleniu a hlbšej empatii, ale určite neponúka upokojujúce odpovede v tejto spoločnosti,“ uviedol Kljajić.
Podľa slov režiséra, najnáročnejšou vecou pri príprave tejto hry bolo azda etablovať horor ako žáner v divadle, pretože to nie je niečo, čo môžeme často vidieť, v Srbsku sme ho možno doteraz ani nevideli, a vysvetliť hercom, ako sa hrá, aký je rozdiel medzi tragédiou a drámou a potom, aký je prvok hororu v tej tragédii alebo dráme a ten istý pocit, že existuje niečo, čo je väčšie ako oni, čo nemôžu ovplyvniť a ako to diktuje ich život, a aby si uvedomili, že spoločnosť a prostredie diktujú ich životnú cestu.