SNS 2022: Výstava Veľkí ľudia z malých prostredí
Program SNS každý rok obsahuje aj otvorenie výstavy pripravenej v čitárni Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. Zvyčajne je to monotematická výstava a tohto roku to trochu pozmenili a venovali sa jubilantom v roku 2022 z radov vojvodinských Slovákov a literárne podujatie s výstavou pomenovali Veľkí ľudia z malých prostredí a týka sa to až deviatich postáv z minulosti a súčasnosti. Tie buď majú nedožité jubileum, alebo aspoň čo len okrúhlejšie životné výročie.
Výstavné skrine petrovskej čitárne boli vyplnené knihami jubilantov s ich životopismi a na stenách boli vyložené ich portréty a úryvky z diel. Riaditeľka knižnice Anna Speváková rozpovedala o každom z jubilantov a úryvky z ich diel prečítal rozhlasový novinár Michal Francisty.
Svoje rozjímanie nad výstavou Veľkí ľudia z malých prostredí predniesla profesorka na petrovskom gymnáziu Annamária Boldocká-Grbićová: „Naši tohtoroční jubilanti, rozličných generácií, senzibilít, literárnych epoch, prúdov, foriem, poetík, záujmových sfér a vôbec tieto generácie, svoje najtvorivejšie obdobia zaznamenali prevažne v 20. storočí, až po vykĺbenie spoločenských a duchovných meradiel. Dvadsiate storočie nás učilo hľadať pravdy a vládla Vyššia múdrosť. Doba bola taká: bohatá na príbeh a na tých, ktorí vedia rozprávať príbeh. Modly boli básnici. A to je dôvod prečo tvorcovia spomenutej doby zostanú akosi nedosiahnuteľní. Kvalitná, dobrá literatúra je nadnárodná, nadčasová a všeľudská. Galaktická myseľ sa nestará o víziu červa. Nekorektná je syntagma menšinová literatúra. Alebo i malá. Je dobrá alebo zlá. Tá sa prebije aspoň i výnimočnými reprezentantmi a ich presahmi do celonárodného meradla, ak sú podklady. To, čo by malo literatúru z periférie, ktorá je medzi dvoma veľkými národnými literatúrami, robiť udržateľnou je mechanizmus, ktorý v minulom storočí fungoval. Literatúra mala veľkých, lebo bol k tomu nastolený lad a sklad, šuster, drž sa kopyta a čo je najvýznamnejšie intelektuálnu veľkú masu kriticky zmýšľajúcej konzumentskej obce s rozvahou a vkusom. Mala sito. Dvadsiate prvé storočie prinieslo civilizáciu podívanej – spektakla, ako to hovorí nositeľ Nobela za literatúru Mario Vargas Llosa. A sťažilo situáciu. Žijeme zvonku, plastovo, jednorazovo, hekticky, bez potreby kontemplovať a pointovať,“ uvažovala Boldocká-Grbićová, a potom na tvrdo zatínala do súčasnej doby a svojskou percepciou mapovala a precízne definovala neduhy súčasnej spoločnosti.
„V čom sú naši jubilanti veľkí spisovatelia? V čom spočívajú ich výrazné črty? Asi i tým, že načas prišli svojou dolnozemskou senzibilitou a spisovateľským habitusom po bod stredu sveta, literárne nastoleným Pavlom Grňom. I svojským chcením produkovať a zveľaďovať čo sa dá. Lebo tak ich učili ich starí a ich starých ich starí. Lebo, tak sa jedine plnohodnotne žije. V strede sveta nám je i pani Czoczeková-Eichardtová i páni Maršall-Petrovský, i Baťko Čajak, i Janko Čeman, i Zlatko Klátik, i Michal Babinka, i Andrej Čipkár, i Miroslav Dudok, i Pavel Grňa. Veľký je ich realizmus, kritickosť dedinských poviedkarov, plebejská problematika, romantizujúce melodramatické črty, mravokárstvo a didaktizmus, socrealistický zápal, ich neliterárne glosovania, ich vydarená irónia, prvky existencializmu, nadrealizmu a post postmoderny. Sú spiritus movens a dokážu cítiť – spoločné šťastie. Lebo kto má uši, nech počúva. Lebo raz voľakedy voľakoho nadchli!,“ uzavrela Annamária Boldocká-Grbićová.
Výstavu, ktorá potrvá do 30. septembra otvorila predsedníčka organizačného výboru SNS a predsedníčka obce Jasna Šprochová.
