Meno Jozefa Maďara je v prostredí vojvodinských Slovákov, ale aj v širšom srbskom a medzinárodnom televíznom kontexte synonymom pre vizuálne majstrovstvo. Ako prvý diplomovaný kameraman a riaditeľ fotografie z radov vojvodinských Slovákov zasvätil svoj život hľadaniu dokonalého svetla, kompozície a zachytávaniu prchavých momentov histórie. Teraz už žije na dôchodku v Báčskom Petrovci.

V stredu 6. augusta sa v Dome MSS Ľudovíta Mišíka konala vernisáž prác Jozefa Maďara. Výstava obsahuje 37 panelov plných fotografií z rôznych oblastí. O práci samotného autora hovorila moderátorka Viera Dorčová-Babiaková a výstavu otvoril predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák. K spestreniu programu sa viacerými skladbami predstavil komorný spevácky zbor Chorus Via Musica z Prešova, zo Slovenskej republiky.
Jozef Maďar sa narodil 16. júla 1958 v Pivnici, v prostredí, ktoré výrazne formovalo jeho vizuálne cítenie. Už na základnej škole uňho prepukla vášeň na obrazové umenie – v tamojšom foto-kino krúžku neúnavne tvoril foto-noviny a nakrúcal svoje prvé krátke filmy na osmičkový formát, v ktorých zachytával každodenný život a zvyky tunajšej slovenskej komunity. Jeho rané fotografie už vtedy zdobili stránky periodík, ako Hlas ľudu, Vzlet, Naši pionieri či juhoslovanského časopisu Male novine. Snímky z ranej filmovej tvorby mu zasa priniesli prvé uznania na festivaloch amatérskeho filmu.
V tejto tvorivej ceste pokračoval aj ako mladík. Založil Foto-kino klub, s ktorým popularizoval kinematografiu a fotografiu prostredníctvom premietaní a prezentácií nielen v rodnej Pivnici, ale v celom petrovskom regióne. V rokoch 1980 – 1984 svoje organizačné a umelecké kvality potvrdil aj vo funkcii predsedu Foto-kino zväzu Vojvodiny. Práve toto tvorivé obdobie, plné vizuálne silných umeleckých a dokumentárnych fotografií, mu otvorilo dvere na prestížnu Akadémiu pre divadlo, film, rádio a televíziu. Umelecká fotografia bola preňho celoživotnou vášňou a najlepšou školou pre budúce povolanie kameramana.
Hneď po absolvovaní štúdia v roku 1984 spojil svoj profesionálny osud s Televíziou Nový Sad (TVNS). Ako hlavný kameraman a riaditeľ fotografie tu pôsobil viac ako 40 rokov. Jeho úctyhodná kariéra zahŕňa vyše 10 000 pracovných dní, milión precestovaných kilometrov a prácu na viac ako 30 000 krátkych príspevkoch a vyše 1 000 televíznych filmoch rôznych žánrov.

Počas svojej bohatej praxe spolupracoval s tisíckou redaktorov, novinárov a režisérov. Pri hľadaní dokonalého záberu sa neraz ocitol v extrémnych situáciách a nebezpečenstvách doma i v zahraničí – nakrúcal z lietadiel, helikoptér, teplovzdušných balónov, priemyselných síl, žeriavov, z lanoviek, v hlbokých jaskyniach či snehových závejoch. Všetky tieto momenty však pretavil do esteticky precíznej a umelecky hodnotnej filmovej fotografie. Ovocím tejto výnimočnej tvorby je aj dvojjazyčná monografia Život a sen cez objektív, ktorú mu ako prejav uznania a vďaky venovali jeho kolegovia.
Okrem práce za kamerou sa Jozef Maďar úspešne presadil aj na režisérskej stoličke. Podpísal sa pod viac ako 20 dokumentárnych a poluhaných televíznych filmov o významných slovenských osobnostiach, o Mileve Marićovej-Einsteinovej, či o Paríži. Svoje bohaté teoretické i praktické skúsenosti dlhé roky odovzdával mladším kolegom a nastupujúcim generáciám prostredníctvom odborných prednášok, žurnalistických kurzov, filmových dielní a školení o televíznej technológii.
Jeho mimoriadny prínos bol ocenený prestížnymi cenami na domácich i medzinárodných fórach (Slovinsko, bývalé Československo, Maďarsko, Slovensko). Medzi tie najvýznamnejšie patrí cena Grand Prix a Strieborní pastieri z festivalu v Kučeve, Výročná cena RTS pre najlepšieho kameramana roka (1996) a Cena Slavuja Hadžića za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. Fotografia a najmä dynamická, živá filmová stopa ostávajú pre Jozefa Maďara trvalou životnou inšpiráciou.






