Spolupráca uvoľňuje silu mladých

Keby bolo keby, boli by sme v siedmom nebi. Keby sa len štvrtina tých pekných slov o mladých a mladosti prevtelila do reality a skutkov, tak by nad mladou generáciou neviseli také husté a chmúrne mračná, aké už roky tam sú. Zamestnanie, podnikanie a vzdelanie – prvý trojlístok problémov, na ktoré mladí narážajú na každom kroku a všade. A klíčia z toho i iné, ako je nemožnosť včas si založiť rodinu, nedostatok elementárnych prostriedkov na existenciu, ťažkosti v zaraďovaní medzi tých, ktorí majú šancu čosi zmeniť. Práve s cieľom pomery meniť, Spojené národy v roku 1999 stanovili 12. august za Medzinárodný deň mládeže. Mládežnícke organizácie ho oslavujú od roku 2000 rôznymi aktivitami, dielňami, kultúrnymi a inými podujatiami, medziiným aj ako deň znamenajúci príležitosť pre tú-ktorú vládu upozorniť mládež na globálne problémy.

Mládež, čiže ľudia vo veku od 15 do 24 rokov, tvorí jednu šestinu celosvetovej populácie, no ešte stále aktívne neparticipuje vo vytváraní plnohodnotne fungujúcej spoločnosti a menení sveta k lepšiemu. A návod, aby sa to dosiahlo, je takmer všade rovnaký, vyjadrený slovami generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona: Aby sme uvoľnili silu mladých ľudí, musíme v prvom rade s nimi spolupracovať. Príležitosťou na to alebo dejiskom toho sú rôzne mládežnícke organizácie, záujmové združenia, fóra, kancelárie, dielne.

V Európskej únii, kde je viac ako 500 miliónov obyvateľov, pred pár rokmi bolo vyše 60 miliónov mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov, z ktorých 5,5 milióna nezamestnaných. Pre globálnu ekonomickú krízu dnes ich je i viac. Priemerný vek mladých mužov, ktorí sa v členských krajinách EÚ osamostatnili, bol okolo 27 a žien okolo 25 rokov. Internet využívalo 93 percent tejto populácie, kým 86 percent bolo aktívnych na sociálnych sieťach. Každý tretí z nich má priateľov v iných európskych krajinách.

A u nás? Odhaduje sa, že je mladých, s tým, že sa do uvedenej kategórie u nás zaraďujú osoby od 15 do 30 rokov, okolo pol druha milióna. Zveľadením ich pozície a kvality žitia sa zaoberá Úsek pre mládež Ministerstva mládeže i športu, rôzne kancelárie, združenia a zväzy. Predovšetkým na základe štátnej Stratégie pre mladých, existujúcej už niekoľko rokov, a príslušných akčných plánov a programov. Tieto sú upriamené na ochranu záujmov mladých, poskytovanie rád, podporovanie mladých talentov, podnecovanie vzdelávania, presadzovanie dobrovoľníckej práce, podnecovanie činnosti okolo 150 kancelárií pre mladých na lokálnej úrovni… Pekne znejúce predsavzatia, vrátane hesla: Mladí sú zákon. Kiežby boli.

Nezamestnanosť je najväčším problémom mladých v Srbsku: miera celkovej nezamestnanosti je približne 25 percent, tej mládežníckej dvakrát toľko. Mladí ľudia majú ťažkosti realizovať svoje práva, ich hlas slabo počuť, ich školenie sa najčastejšie podobá behu s obrovským olovom na nohách. Sme na neslávnom druhom mieste na svete podľa odlevu mozgov: za posledné štvrťstoročie Srbsko opustilo viac než 300 000 vzdelaných odborníkov hľadajúcich lepšie životné a pracovné podmienky. Aj iní mladí vo veku do 30 rokov, ktorých je na evidencii Štátnej služby pre zamestnávanie približne 210 000, čakajú priemerne takmer dva roky na pracovnú príležitosť. Väčšina z nich sa osamostatňuje len po tridsiatke. Za predpokladu, že sa v robote uchytia, že sú dostatočne odborne prichystaní, že javia záujem a sú zodpovední a trpezliví.

Bez hospodárskeho rastu, rozsiahlejších investícií, vzdelávania prispôsobeného trendom na trhu práce, mládežnícke lamenty ešte dlho budú našou skutočnosťou. Dobre by však bolo, keby i záujmové  a iné mládežnícke organizácie vlastnou aktivitou sústavne a väčšmi pomáhali mládeži zvládnuť nápor doby, v ktorej sa potáca medzi skutočným a (ne)možným. Veď nečinnosť zabíja: psychicky a inak.

O. Filip