Spomienka na tragickú udalosť

Dnes predpoludním v Hložanoch sa na pravoslávnom cintoríne zišlo takmer 50 príslušníkov bratstva rodu Žugićovcov. Pripomenuli si 75. výročie tragickej smrti Božidara Žugića, poručíka 10. pešieho pluku vojska Kráľovstva Juhoslávie. Ich rodák je tam pochovaný v spoločnej hrobke s ďalšími 16 vojakmi padlými v krvavej zrážke na vchode do Hložian zo smeru Báčskeho Petrovca presne pred 75 rokmi.

Na dnešný deň, 13. apríla 1941 bola veľkonočná nedeľa. Hlúčky občanov Hložian popoludní sedeli na priedomiach, keď sa ozvala streľba. Kolóna juhoslovanských vojakov smerovala zo severu na juh, k Dunaju, s cieľom dostať sa do Sriemu. Tesne pred dedinou sa pred ňu vyrútili obrnené transportéry. Z jedného vystúpil maďarský veliteľ s hložianskym mäsiarom Štefanom Dudkom, ktorého predtým zobral sebou ako tlmočníka.

Maďarský veliteľ rázne žiadal od plukovníka Božidara Ristića, aby sa jeho jednotka vzdala a zložila zbrane. Keď poručík Žugić videl, že Ristić sa mieni vzdať, vytasil revolver a usmrtil obidvoch veliteľov. Podľa slov Štefana Dudku, ktoré sa prenášajú z kolena na koleno, Ristić predtým zvolal: „Pán veliteľ, čo to robíte? Tak sa vlasť nebráni! Juhoslovanský veliteľ hynie, nevzdáva sa!“ Hneď na to zarachotili guľomety z fašistických obrnených vozidiel…

Dnes si na tragickú udalosť spomenul Peko Vuković, predseda miestnej organizácie a podpredseda obecného združenia Zväzu združení bojovníkov Národnooslobodzovacej vojny (SUBNOR) vo Vrbase. K zoskupeným sa prihovoril aj novosadský obuvník Krsto Žugić ako i Jovanka Čolak, príbuzná niekdajšieho juhoslovanského prezidenta Josipa Broza Tita. Predstavitelia Rady Miestneho spoločenstva Hložany ani ich spoluobčania neboli pre dnešnej spomienke.

Je paradox, že udalosť z 13. 4. 1941 doteraz nezaevidovala ani juhoslovanská (socialistická) ale ani srbská historiografia. K tomuto pokusu o odpor došlo takmer o tri mesiace skorej než Žikica Jovanović Španac v dedine Bela Crkva pri Krupnji 7. júla 1941 zavraždil dvoch žandárov a práve ten dátum sa potom v povojnovej Juhoslávii oslavoval ako Deň povstania v Srbsku.

Po oslobodení hložiansky miestny úrad dal zriadiť spoločnú hrobku. Do nej preniesli aj telesné pozostatky poručíka Žugića, ktorého okupanti nedovolili pochovať s jeho padlými druhmi. Je zaujímavé, že práve z iniciatívy miestnej organizácie bojovníkov Národnooslobodzovacieho boja v Hložanoch bol postavený náhrobný pamätník s päťcípovou hviezdou. Žiaci základnej školy sa dlho starali o hrobku a každý rok 13. apríla ju navštevovali i bojovníci NOB.

Roku 1991 obecné výbory Srbského hnutia obrody (SPO) v Báčskom Petrovci a Báčskej Palanke prvý raz usporiadali spomienku na tragickú udalosť s pravoslávnym liturgickým obradom. Pred niekoľkými rokmi príslušníci SPO postavili aj druhý pomník, s krížom a kráľovskou korunou.

Božidar Žugić sa narodil v dedinke Žugića Bare pri Žabljaku v Čiernej Hore 14. augusta 1915. Jeho matka Marija, ktorá svojho času so svojimi spoluobčanmi navštívila Hložany, v II. svetovej vojne vraj utratila sedem detí.

Juraj Bartoš