Štát ničí naše dediny

OJVODINSKÍ POĽNOHOSPODÁRI UPOZORŇUJÚ

V našej krajine, v určitých sférach, väčšie práva majú cudzinci ako jej občania – bolo jedným zo záverov úradujúceho pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Branislava Bugarského. Dôvod na taký výrok je zmluva podpísaná medzi vládou Srbska a spoločnosťou Al Rafawed zo Spojených arabských emirátov, ktorá sa vzťahuje na prenájom štátnej pôdy vo Vojvodine. Pripomíname, že sa pred takmer dvoma týždňami predstavitelia rezortného pokrajinského sekretariátu stretli s Ministerkou poľnohospodárstva Snežanou Bogosavljević-Bošković a dohodli sa o ďalšom stretnutí, na ktorom by predebatovali sporné časti zmluvy.

V piatok 12. septembra tajomník Bugarski oboznámil predstaviteľov poľnohospodárskych združení vo Vojvodine s rozhodnutím ministerstva, podľa ktorého oni nemôžu zorganizovať také stretnutie a odporúčajú obrátiť sa na príslušné orgány. Tajomník Bugarski, spolu s predstaviteľmi poľnohospodárskych združení, vyjadril sklamanie nad takou odpoveďou, a ako povedal, zámerom piatkového stretnutia bolo určiť ďalšie kroky na riešení tejto pálčivej situácie. „Záujem vojvodinských poľnohospodárov je ten, aby sa za rovnakých podmienok zúčastnili v licitácii štátnej pôdy, rovnako tak, ako má štát záujem, aby dediny boli bohaté, aby nevymreli, ale aby tam žili mladí ľudia a mladí budú tam žiť, len ak budú môcť pracovať. Ak už máme zmluvu, ktorá ignoruje ústavné zriadenie Srbska, žiadame, aby republiková vláda garantovala, že investor nebude môcť pestovať GMO. Známe je, že pokrajinská vláda vyhlásila Vojvodinu za región, kde sa geneticky modifikovaná strava nemôže pestovať,“ povedal tajomník Bugarski a doložil, že touto zmluvou republiková vláda zradila poľnohospodárov vo Vojvodine.

Svoje sklamanie rovnako vyjadrili aj prítomní poľnohospodári. Ako povedali, nechcú byť druhoradými občanmi vo svojom štáte, ale uchádzať sa o prenájom pôdy za rovnakých podmienok, ako aj záujemcovia z Emirátov. Predseda Klubu 100P+ Vojislav Malešev zdôraznil, že od samotného začiatku ukazovali na tento problém, keďže si myslia, že sa ocitli v nelojálnej konkurencii. „Záujem o prenájom pôdy majú spoločnosti, ktoré sa zaoberajú spracovaním poľnohospodárskych produktov a majú možnosť dodatočného zárobku, pokým my obyčajní poľnohospodári to nemôžeme. V tomto štáte podpísaná zmluva akoby nemala žiadnu hodnosť. Napr. spracovatelia cukrovej repy nám poslali dodatky k zmluve, v ktorých je uvedená menšia suma než tá, ktorá bola dohodnutá, a pritom v jednej časti je uvedené, že je v našom záujme podpísať ten dodatok. Zaujíma ma, v záujme koho je podpísať také niečo? Keď štát predá nerastné suroviny, vodné zdroje, obrábateľnú pôdu – jej občania tam nemajú žiadnu budúcnosť,“ rozhorčene uzaviera tento poľnohospodár.

Jasmina Pániková