Študenti z Banskej Bystrice na Petrovských dňoch divadelných

Herci Eva Gríbová a Norbert Čabala nám po predstavení ochotne vyšli v ústrety.

„Primárne je to o pravde v našich životoch, sú to skutočné príbehy, ktoré sme zozbierali, dali sme to do dramatického textu, do príbehu na inscenáciu. Sú to príbehy našich otcov, starých otcov, starých mám, praotcov, v tom je tá pravda. Výskum trval aj viac ako mesiac, a potom sme začali skúšať. Keďže sme každý z nás priniesli to zaujímavé z minulosti našich rodín, toho materiálu bolo veľmi veľa a muselo sa potom z toho abstrahovať to podstatné, čo osloví divákov, čo im niečo dá. Sme radi, že sme tu mali príbehy aj z tých čias, kým ešte nevzniklo Slovensko ako samostatný štát a práve preto, že to nie sú konkrétne naše príbehy, vieme sa do nich vžiť, je to potom ako normálna hra.“

Na javisku i na plátne premietali sa historické, tragické i nostalgické príbehy: účasť vo vojnách, spätosť rodinných príslušníkov s velikánmi slovenských dejín (napríklad s P. O. Hviezdoslavom), príbehy zo života vysťahovalcov.

„Pre nás to bola veľká škola, taký návrat do minulosti. A myslím si, že minulosť človeka, národa a spoločnosti formuje dnešok.“

A čo sú tie hrubé čiary? Bola to vraj výzva aj pre autorov predlohy, a zostáva aj na divákoch…

„Či jedinec v spoločnosti dokáže tú hrubú čiaru vo svojom živote urobiť, alebo vie, že ju urobil, ale v duchu to vníma inak. Je to individuálne. Je to aj na tom divákovi, ako si interpretuje naše predstavenie, čo je pre neho tá hrubá čiara…“

Ide o autorský projekt poslucháčov 4. ročníka hereckej katedry Akadémie umení v Banskej Bystrici. Boli tam aj skvelé tanečné a hudobné čísla, perfektné herecké výkony. Pri tejto príležitosti prichvaľujeme skutočnosť, že aj toto predstavenie si prišli organizovane pozrieť ich takmer rovesníci z Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci so žiackym domovom a tamojší internátnici.