Torty ako z rozprávky

Mnohí zamestnávatelia, ktorí v dnešnej modernej dobe hľadajú pracovnú silu, nemôžu ju ľahko nájsť, lebo je o remeselnícke práce čoraz menší záujem. Kvalitných remeselníkov už niet mnoho, lebo mladí sa o také práce nezaujímajú. Zvyčajne sú na top-rebríčku rôzne iné zamestnania, pre ktoré je potrebné fakultné vzdelanie. Devätnásťročná Aňa Teplá z Kysáča však o prácu nemá núdzu.

Aňa hovorí, že ju vypekanie tort a cifrovanie relaxuje, tam nachádza seba, vymýšľa rôzne ozdoby, recepty a tú energiu pretaví v niečo, čo poslúži aj iným, nielen na ochutnávku, ale aj na kochanie sa v kráse, ktorú ona stvárňuje rukami. Tu treba byť umelcom a zladiť farby, vkusy, potreby zákazníkov a vlastné potreby. Nájsť nejaký prostriedok, aby vyhovela aj sebe aj iným, aj požiadavkám kvality. Rada je nadovšetko, ale predsa sa musí dbať na celkový dojem a vzhľad torty, ako i na jej chuť.

Keď má veľa objednávok, Ani pomáhajú aj starká Teplá a mama a niekedy aj sestra Maja, keď má času, ale torty prevažne vypracováva sama. Hovorí, že cvičí každodenne, najviacej času trávi s vrecúškami na cifrovanie. A akoby aj nie, veď každá práca si vyžaduje cvičenie a zdokonaľovanie.

Keď bola mladšia, myslela si, že to, čo z cesta stvárnia jej mama a starká, nikdy nezvládne a pripadalo jej to nemožné. Teraz vidí, že to nemožné predsa dosiahla. Mamika (tak volá starkú) a mama sa možno už teraz môžu od nej učiť, lebo ich nadvýšila svojimi vedomosťami a zručnosťou. Teraz je ona hlavným majstrom a ony sú jej pomocníčky. A verí, že môže všetko, čo si zamyslí.

Anna Legíňová