V KOVAČICI: (Ne)kultúrne metamorfózy

Čoraz častejšie sme svedkami toho, že v našej spoločnosti sú aj takí ľudia, ktorých duševným športom je demoralizácia. Neuctievajú si to, čo sa doteraz vybudovalo a vyprodukovalo. Obyčajne tí ľudia nemajú skúsenosť, rozhľad a vycibrenosť podrobenú okamžitým dojmom, nie sú schopní objektívnym okom nahliadnúť do skutočných ľudských hodnôt jednej malej slovenskej komunity, z ktorej konkrétne v týchto krážoch zostalo už len za hrsť. V týchto dňoch v kultúrnom ovzduší mestečka insity badať depresiu, pesimizmus hrubšieho zrna, nespokojnosť, negatívnosť… No, poďme k veci.

Aktivisti občianskeho združenia Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) už druhý týždeň nemajú prístup do miestností, v ktorých už bezmála 4 rokov sídlia, plánujú svoje kultúrne akcie, poriadajú výstavy, filmové a poetické večierky, nacvičujú divadlá… Totiž, po nedávno uskutočnenom Humanitárnom divadelnom víkende (v dňoch 22. až 24. marca), v rámci ktorého výťažok z predaných vstupeniek na divadelné predstavenia a z vypredaných obrazov a umeleckých fotografií vo výške ponad 80 000 dinárov venovali zdravotne postihnutej Padinčanke Anne Hlavatej, medzi spoluorganizátormi tohto podujatia, občianskym združením KOKRAM a Domom  kultúry 3. októbra došlo k nedorozumeniu. V stredu 27. marca, práve v Svetový deň divadla, aktivistov KOKRAM-u, ktorí sa v ten večer rozhodli zoskupiť a preskúšať si divadelné predstavenie pred vystúpením v Pivnici na 25. festivale Divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA, nepríjemne prekvapil zámok položený na dverách na vchode do doteraz im sprístupnených miestností v DK. Darina Dudková, predsedníčka KOKRAM, hovorí, že riaditeľ tejto ustanovizne Ján Tomáš zamykal dvere bez toho, aby členov KOKRAM-u vopred oboznámil o probléme a vysvetlil im dôvod takéhoto skutku.

– Mali sme mať skúšku divadelného predstavenia a tí, čo si kúpili obrazy a fotografie počas akcie, mali si ich prísť prevziať. Medzitým, nemohli sme vojsť dnu do miestnosti, lebo bol na dverách postavený zámok. Niekoľkokrát som volala telefonom riaditeľovi, ale sa neohlásil. Poslal mi neskoršie len esemesku, v ktorej nám zdôraznil, že on ako riaditeľ rozhoduje o miestnostiach, ktoré používame a že nám teraz nemôže vysvetliť dôvod zamknutia dverí, lebo jeho pracovný čas na dnes vypršal. Na druhý deň sme si členovia KOKRAM-u zvolali schôdzu, aby sme sa na nej dohodli o tom, čo budeme ďalej robiť. Podobné situácie sa stavali aj skôr, ale zasa z našej iniciatívy a rozhovorom s riaditeľom sme sa vždy usilovali problém vyriešiť. Tentokrát nás spôsob komunikácie nepríjemne prekvapil – podčiarkla Dudková.

Dôvodom, prečo vedenie DK dalo zámok na dvere miestnosti, kde Združenie občanov KOKRAM sídli, podľa slov Jána Tomáša, aktuálneho riaditeľa DK, bol ďakovný list adresovaný DK s neprimeraným textom.

– Členovia tohto združenia počas našej spoločnej akcie Humanitárny divadelný víkend zvolali divadelné družstvá a zabezpečili im pohostenie, kým DK prispel k akcii tak, že dal na používanie veľkú sieň s javiskom, zvukovou a svetelnou technikou, elektrickým prúdom a k tomu zamestnanci DK boli maximálne k dispozícii pre všetko, čo bolo potrebné k realizácii akcie. Ja som zo súkromných záležitostí nemohol byť prítomný na podujatiach, ale ako riaditeľ som chcel aby všetko bolo v najlepšom poriadku, aby sa vôbec nepocítila moja neprítomnosť. V pondelok som po víkendovej akcii vošiel do tých miestností so zámerom, aby som im nechal účet za strovený elektrický prúd za uplynulý mesiac. Žiaľ, našiel som tam na stole niečo, čo ma veľmi urazilo. Bol to ďakovný list adresovaný mne ako riaditeľovi, vypísaný neslušnými slovami. Zdôrazňujem, neurazila ma natoľko tá časť textu, ktorá bola adresovaná osobne mne, ale hlavne tá druhá, v ktorej napísali o tom, ako táto inštitúcia so svojimi zamestnancami pre túto akciu neurobila nič. Nie je to len urážka pre mňa, ale aj pre všetkých zamestnancov DK. Smutný som z toho, že sú v tomto združení prevažne dospelí mladí ľudia, medzi ktorými sú jednotlivci so správaním na úrovni puberťákov – uvažuje Ján Tomáš, riaditeľ DK, ktorý je na poste riaditeľa už viac ako polovicu štvorročného mandátu. Pritom podotkol, že tento incident nemá nič spoločné s politikou. – Ja nedelím ľudí podľa politickej príslušnosti, ale podľa toho, či patria medzi dobrých alebo zlých. Máme peknú spoluprácu, len keď je v prospech združenia KOKRAM, a keď je opačne, tak spolupráca nejestvuje.

 

KULTÚRNE SKUTKY SÚ SILNEJŠIE NEŽ SLOVÁ

KOKRAM (založený na sklonku roka 2013) je združenie mladých kultúrnych snaživcov, ktorí, okrem početných výstav, prezentácií, kultúrnych večierkov, majú za sebou aj bohatú divadelnú činnosť. Doteraz zrealizovali osem divadelných predstavení (Sud prachu, I na U, Čarodejník z krajiny Oz, Tri letušky v Paríži, Tma, O láske, Nový Protheus a najnovšie Krátke jednoaktovky Vol. 1), kde výťažok zo vstupeniek z predstavení v uplynulých troch rokoch venovali na humanitárne účely. V zmluve o prenájme miestností na obdobie 10 rokov, ktorú DK s KOKRAM-om podpísal v roku 2015 stojí, že po vypršaní lehoty sa táto zmluva automaticky predĺži na ďalšie desaťročné obdobie, nakoľko ani jedna zo zmluvných strán nepodá písomné oznámenie o zámere zrušenia zmluvy najmenej 30 dní pred vypršaním lehoty. Do zverejnenia tohto textu, žiadne písomné oznámenie KOKRAM z domu  kultúry nedostal.

– Podpísali sme zmluvu na 10 rokov s vtedajším riaditeľom Jánom Markom s tým, že sme vtedy neplatili žiadne trovy. Keď sa zmenil riaditeľ, hneď sme dostali prílohu k zmluve, podľa ktorej sme už museli platiť prenájom miestností, a keď prišiel aktuálny riaditeľ Ján Tomáš, tak sa náklady zvýšili aj o účet za strovený elektrický prúd. Nemali sme iné riešenie, museli sme sa zhodnúť s tým, aj keď, ako som sa dozvedela, ani jedno iné podobné združenie v Kovačickej obci pre svoju činnosť neplatí prenájom miestností. Zo začiatku sme platili aj veľké účty za strovený elektrický prúd, kým sme nezistili, že s elektrickou inštaláciou je niečo nie v poriadku. Ten problém je dodnes nie vyriešený. Riaditeľ s nami doteraz komunikoval iba cez spoločenské siete a v žiadnom prípade cez mail alebo prostredníctvom nejakého písomného dokladu. Teda, na taký spôsob, bez konkrétnejších informácií, nám oznámil aj to, že sa z tých miestností budeme musieť čoskoro vysťahovať. My sme tu ľudia s rozličnými záujmami. Jedného zaujíma iba divadlo, druhého baví iba prísť sem sa trochu pobaviť v spoločnosti a pod., ale vždy sme si všetci dali hlavy dokopy a nejaké uzávery sme prinášali spolu – uvažuje predsedníčka Občianskeho združenia KOKRAM.

V súčasnosti je v DK, podľa slov riaditeľa Jána Tomáša, zhruba osemdesiatka ochotníkov, ktorí pracujú v rámci folklórnej skupiny Rozmarín, speváckych skupín Bohémi a Skala (mužský komorný zbor založený 2012 roku z iniciatívy Pavla Tomáša, učiteľa hudby), dievčenskej speváckej skupiny a slovenského ľudového orchestra. Všetci pre svoju činnosť používajú rovnako istú miestnosť, tzv. hudobný kabinét.

– Nie je fér voči samej inštitúcii a k osemdesiatim ochotníkom DK, ktorí sa schádzajú a nacvičujú sa v niekoľkokrát menšom priestore, kým túto veľkú miestnosť (v ktorej sídli KOKRAM), používa iba privilegovaná skupina ochotníkov, ktorá počíta dvadsiatku ľudí. Naposledy, na zasadnutí správnej rady DK je rozhodnuté, že tú miestnosť treba vynoviť (vymeniť okná, opraviť strechu, podlahy…) a využívať ju ďalej na rôzne kultúrne podujatia, ktoré budú organizovať všetci a medziiným aj členovia KOKRAM – podčiarkol na záver tohto rozhovoru Ján Tomáš, riaditeľ DK a dodal, že členovia KOKRAM sa môžu aj naďalej schádzať a nacvičovať v tejto kultúrnej inštitúcii podobne, ako aj ochotníci DK. Potrebné je len aby vopred ohlásili a dohodli si termín pre realizáciu ich ďalšich aktivít.

Akú cenu majú kultúrni snaživci a aký zmysel majú ich snahy a námahy? Pokým existujú, akýkoľvek malí a nepatrní spejúci ku svojim kultúrnym ideám, dovtedy budú schopní za tieto kultúrne idey bojovať a seba obetovať. Dovtedy budú mať nádej v tuhom kultúrnom boji na existenciu, pretrvávanie a zachovávanie toho, čo im ich predkovia pred viac ako dvojstoročím nechali do vienka.