Vedecký drahokam

Vedúca projektu ANTARES: prof. Dr. Vesna Crnojević-Bengin

BIOSENS CENTRUM UNIVERZITY V NOVOM SADE

Cesta na výslnie netrvala síce veľmi dlho, no na druhej strane nebola ani ľahká. BioSens vedecké centrum Novosadskej univerzity pôsobí osem rokov a v časoch začiatkov v ňom pracovali len traja vedci. Dnes ide o tím pozostávajúci zo 68 špičkových výskumníkov, z ktorých je 28 doktorov vied. Priemer ich rokov – 33. Centrum doteraz úspešne realizovalo 27 medzinárodných vedeckých projektov, kým 16 práve realizuje.

Základom činnosti sú multidisciplinárne výskumy moderných informačno-komunikačných technológií, ich uplatnenie v udržateľnom poľnohospodárstve, výrobe potravín, ekológii. Mikro- a nanoelektronika, umelá inteligencia, robotika, telekomunikácie, spracovanie signálov… – sú to pojmy, o ktorých dennodenne počuť v laboratóriách a pracoviskách v rámci ústrednej budovy Univerzity v Novom Sade, kde BioSens centrum sídli.

Vedúcu posledného, mimoriadne úspešného projektu ANTARES prof. Dr. Vesnu Crnojević-Bengin sa opytujeme:

Výskumníci BioSens strediska

– Ako by ste stručne ozrejmili jeho význam, keďže ste i jeho koordinátorkou?

– Môžeme sa hrdiť tým, že Srbsko získalo prvý teaming projekt v rámci Horizontu 2020 európskeho financovania vedy. Teaming projekty sú špecifické tým, že Európska komisia prvýkrát vypísala čosi také. A to, čo sme my získali, teda projekt ANTARES vo veľkej konkurencii takmer dvesto vedeckých stredísk v Európe, sa vzťahuje na vznik novej vedeckej inštitúcie – Európskeho strediska excelentnosti aj u nás, do ktorého BioSens centrum môže prerásť. Známe je, že sa naše centrum už roky zaoberá rozvojom súčasných technológií a ich uplatnením pre potreby udržateľného poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia.

– Ide o riešenie problémov, ktoré netrápia len Srbsko…

– V rokoch, ktoré prichádzajú, treba vyprodukovať dostatok zdravých potravín a dostatočné množstvá čistej vody pre obyvateľstvo, ktorého počet stále rýchlo stúpa. Sme šťastní, že si Európska komisia všimla práve nás, naše odpovede na tento veľký problém poľnohospodárstva. Cez projekt ANTARES by sme mohli získať možnosť, aby sa vložilo tridsať miliónov eur do založenia spomínaného nového strediska. Tým by sa Nový Sad a Srbsko dostali na mapu vedeckých výskumov Európy, dokonca aj sveta v oblasti mimoriadneho významu tak pre našich ľudí, ako aj pre našu ekonomiku. Má to, samozrejme, veľký význam i pre vznik nových pracovných príležitostí a pôsobenie našich mladých výskumníkov predovšetkým u nás.

Ústredná budova Univerzity v Novom Sade

– Ako sa možno dopracovať k takému uznaniu, ako je projekt ANTARES ako jasný dôkaz kvality našich vedeckých kapacít?

– V úzadí všetkých projektov, a nebolo ich málo, je predovšetkým veľká, angažovaná práca. Najprv, na začiatku, bol nápad. Následne sme naše výskumy upriamili na poľnohospodárstvo, ktoré sa nanútilo ako oblasť, ktorej my vedci môžeme poskytnúť nemalý prínos informačno-komunikačnými technológiami, ktoré nemožno označiť za obvyklé a tradičné, v prípade tohto odvetvia. Orientovali sme sa na to, usilovne pracovali. V našich radoch sú výborní mladí vedci, výskumníci, bádatelia. Roky ich úsilia museli poskytnúť adekvátny výsledok.

– Dokážete vedcov prilákať natoľko, že zostávajú u nás? Známe je, akým problémom je odchod špičkových expertov do cudziny.

– Som veľmi šťastná, lebo môžem povedať, že všetci nadaní, na vedu orientovaní študenti, ktorí získajú diplom a plánujú pôsobiť u nás, u nás spravidla aj zostanú. My sa zase snažíme umožniť im pracovať na najvýraznejších problémoch, ktoré chápu ako výzvu, skúšku, ktorú načim tvorivo a úspešne zdolať. Za pomoci Európskej komisie sme dokázali obnoviť alebo vytvoriť laboratóriá, takže sú na úrovni, aká nie je v kruhu tisíc kilometrov od nás. Sú to laboratóriá pre mikroelektroniku, pre nanoelektroniku, ako aj niekoľko iných. Sú vlastne jedinečnými tvorivými pôsobiskami, v ktorých vládne také ovzdušie, ktoré mladých ľudí láka a robí šťastnými. Aj preto sú rozhodnutí zotrvať u nás.

Oto Filip