Spoluprácou k zachovaniu a rozvoju kultúry

19.feb 2015

Spoluprácou k zachovaniu a rozvoju kultúry

08vpk-slavikVÝBORY NRSNM (2): VÝBOR PRE KULTÚRU

Na štvorročné mandátne obdobie Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny členovia rady za predsedu výboru vymenovali Jána Slávika, za podpredsedu Michala Ďurovku, ako aj deviatich členov výboru: Annu Medveďovú, Juraja Súdiho, Vieru Miškovicovú, Jarmilu Stojimirovićovú, Alexandra Baka, Valentína Michala Grňu, Vladimíra Valentíka, Martina Prebudilu a Jána Agarského. S cieľom priblížiť víziu (a misiu) tohto výboru, rozprávali sme sa s jeho predsedom Jánom Slávikom.

– Ktoré plány si stanovil Výbor pre kultúru?

– Plány nášho výboru, pravdaže, závisia od plánov jednotlivých komisií, ktoré už takmer všetky zasadali a predostreli ich. Niektoré z nich majú obsiahlejší plán, druhé zase trochu skromnejší, avšak budeme sa všetci spoločne snažiť, aby sme ich, ak nie všetky, tak aspoň vo veľkej miere aj zrealizovali. Komisia pre výtvarnú činnosť si medzi svoje prioritné plány zaradila najmä vydávanie katalógov, ale aj podporovanie či organizovanie rôznych podujatí a edukačných stretnutí. Komisia pre divadelnú a audiovizuálnu činnosť má veľmi bohatý plán. Okrem činnosti na poli divadla plánujú rozprúdiť aj audiovizuálnu činnosť, ktorá by mala byť realizovaná cez vydávanie rôznych DVD, a takisto v rámci tejto činnosti plánujú vypísať konkurz na prezentáciu tzv. minúty filmu. Obsiahly plán má aj Komisia pre literárnu a vydavateľskú činnosť. Podpora realizácie knižného vydania na tento rok, organizovanie podujatia Zima s knihou, Literárneho snemovania, udelenie tradičných cien časopisov Nový život a Zornička sú iba niektoré z ich plánov. Na rozdiel od tejto komisie Komisia pre knižničnú činnosť má skromnejší plán. Ich činnosť bude predovšetkým zameraná na kúpu nových kníh slovenských vojvodinských spisovateľov pre knižnice v našich osadách, a to s cieľom aktualizovať a rozšíriť knižničný fond, ako aj kúpu povinného čítania pre školské knižnice. Členovia Komisie pre hudobnú činnosť si medzi prvoradé úlohy zaradili organizovanie konferencie pre muzikológov a hudobných odborníkov a tlačenie zborníka z tejto konferencie, organizovanie stretnutia slovenských zborov vo Vojvodine a nahrávanie piesní z festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Komisia pre ochranu kultúrnych tradícií sa okrem iného plánuje zapojiť do organizácie známej Noci múzeí, a to tak, že zorganizuje akcie v slovenských prostrediach a počas festivalov s osobitným významom pre slovenskú menšinu plánujú usporiadať sprievodné podujatia. Komisia pre činnosť na zachovávaní a zveľadení ochotníckych spolkov a združení slovenskej tradičnej kultúry v Srbsku obsahuje nielen najviac členov, ale v nej sú zahrnuté aj všetky naše spolky, podujatia. Z toho dôvodu očakávam, že aj ich plán bude bohatý.

– V minulom zložení ste neboli členom VPK, ale boli ste členom NRSNM. Nakoľko ste oboznámený s doterajšou činnosťou výboru a ako ho plánujete viesť?

– Áno, bol som členom Národnostnej rady a úplný prehľad o činnosti som, pravdaže, nemal, avšak prirodzené je, že ak chceme niečo zistiť, tak sa aj opýtame. Od bývalej predsedníčky a aj jej predchodcov som sa informoval o doterajšej činnosti a takisto aj od predsedov iných výborov, a to iba s jedným cieľom – zistiť, ako najlepšie viesť tento výbor. Toto je pre mňa určitá novinka, ale pochopil som túto úlohu ako veľmi serióznu a verím, že v spolupráci s členmi, ale aj inými výbormi zrealizujeme naše ciele. Vieme, že nemôžu všetci byť vždy spokojní, takže som pripravený aj na určité nepríjemnosti.

– Nakoľko sa bude líšiť práca tohto zloženia výboru od minulého?

– Nechcel by som vynechať spoluprácu s Maticou slovenskou v Srbsku. Maticu chápem ako „matku“, ktorá tu bola od začiatku a ktorá aj po obnovení mala na starosti početné aktivity. Je dobre, že existujú národnostné rady, ktoré majú priamy kontakt so štátom, a ktoré sa snažia pracovať profesionálne, ale myslím si, že v našom prípade je potrebné viac spolupracovať s Maticou. Pravdaže, tá spolupráca jestvuje, ale nebola stopercentne zrealizovaná. Ako podpredseda MOMS v Kysáči mám skúsenosť, že  spolupráca nebola taká, akú si ja predstavujem. Myslím si, že lepšou spoluprácou by inak prosperovali aj Matica, aj Národnostná rada. Predsedníčka Národnostnej rady má vôľu spolupracovať a dokonca nielen ona, ale aj väčšina členov rady. Jedine mi je ľúto a musím to zdôrazniť, že sa rozpráva o „opozícii“ v rámci našej rady. Ja to nechápem ako opozíciu. Boli voľby, listiny, každý z nás si zvolil listinu. Myslím si, že Matica nie je politicky prifarbená a nikdy ani nebola, bez ohľadu na to, že sa niekto pokúša o to. Očakávali sme, že budeme svorne robiť všetci. Možno to do konca aj bude, ale zatiaľ to nie je tak. Očakávam spoluprácu medzi výbormi a celou radou a iba v takom prípade pôjdeme dopredu.

– Čo chápete za najzávažnejšiu výzvu, ktorú by výbor mal zrealizovať v nadchádzajúcom období?

– To, čo nás očakáva, je vypracovanie stratégie rozvoja v oblasti kultúry, vlastne už mala byť vypracovaná. Celkom vážne si to beriem, lebo písané slovo bude svojráznou smernicou, ktorou sa budeme uberať. Pri vypracovaní stratégie sa budem radiť s tými, ktorí to už majú za sebou.

– Plánujete spolupracovať aj s predstaviteľmi výborov pre kultúru iných národnostných spoločenstiev?

– Samozrejme, že plánujem. Chápem to ako výmenu skúseností. Bez ohľadu na to, čo určitá osoba robí, mala by spolupracovať s inými, radiť sa, lebo iba tak zistíme, nakoľko sme úspešní, príp. menej úspešní. Z toho dôvodu sú také stretnutia naplánované aj v programovej koncepcii Výboru pre kultúru.

Jasmina Pániková

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs