V júni 2007 schválili európski ministri pôdohospodárstva dokument, vďaka ktorému sa ekologické poľnohospodárstvo v Európskej únii posunulo výrazne vpred. Európske nariadenie o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušilo nariadenie z roku 1991, bolo menej komplikované a lepšie štruktúrované ako to, ktoré nahradilo. Nariadenie nadobudlo platnosť 1. januára 2009. Nadväzovalo na závery Európskej rady z októbra 2004 týkajúce sa Európskeho akčného plánu pre ekologické potraviny a poľnohospodárstvo – strategickej vízie o prínose ekologického poľnohospodárstva pre Spoločnú európsku poľnohospodársku politiku. Od prvého návrhu nového nariadenia v roku 2005 až do jeho konečného prijatia v roku 2007 prebiehali rokovania medzi Komisiou a členskými štátmi počas troch rôznych európskych predsedníctiev. Nové nariadenie, ktoré nadobudlo platnosť 1. januára 2009, je dobre štruktúrovanou legislatívou týkajúcou sa ekologického poľnohospodárstva a výroby. Vytvára základy pre trvalo udržateľný rozvoj ekologickej výroby v súlade so spoločnými cieľmi a princípmi pre všetky štádiá výroby, prípravy a distribúcie bioproduktov a ich kontroly.
Aj naďalej zohľadňuje obavy spotrebiteľov vo vzťahu ku geneticky modifikovaným organizmom (GMO), a to tak, že neumožňuje, aby boli výrobky obsahujúce GMO označované ako ekologické. V januári 2007 vstúpil v EÚ do platnosti nový dovozný režim pre bioprodukty, ktorý je súčasťou nariadenia, nenarušil však
dovoz bioproduktov z krajín mimo EÚ. Usiluje sa zjednodušiť
dovoz bioproduktov bez toho, aby sa znížila spoľahlivosť ich
ekologického pôvodu. Dovozný režim umožňuje, aby sa výrobky z tretích krajín dostávali na trh v krajinách EÚ, iba ak sú vyrobené a kontrolované rovnakým alebo podobným súborom pravidiel.
Používanie ekologického loga EÚ je pre výrobcov v EÚ povinné, zatiaľ čo pre dovážané bioprodukty je dobrovoľné. Veľmi dôležitým pravidlom pre spotrebiteľov je označovanie novým logom EÚ, ktoré je povinné pre všetky vopred balené bioprodukty z EÚ na celom spoločnom trhu.
V súvislosti s trvalo udržateľným riadením súčasťou nového nariadenia je rešpektovanie systémov životných cyklov v prírode, čím sa
udržuje a zlepšuje zdravie rastlín a zvierat, úrodnosť pôdy
a kvalita vody; vysoká úroveň biodiverzity; zodpovedné využívanie energie a ochrana vody, pôdy a vzduchu; vysoké štandardy chovu zvierat uspokojujúce špecifické potreby spojené so správaním sa jednotlivých druhov. Druhý cieľ sa zameriava na produkciu vysoko kvalitných výrobkov pre spotrebiteľov. Tretí cieľ sa sústreďuje na produkciu širokej škály potravín a iných poľnohospodárskych výrobkov prostredníctvom procesov, ktoré neubližujú životnému prostrediu a zdraviu ľudí, rastlín alebo zvierat.
Starostlivosť o prírodu, ekologická rovnováha, zdravie a dobré životné podmienky zvierat, voľba adaptovaných plemien – to sú niektoré z hesiel pre špecifické zásady ekologickej výroby na farmách.
Dôležitými zásadami pri spracovaní biopotravín a biokrmiva sú ekologické zložky, obmedzenie prídavných látok a pomocných technologických látok, zachovanie pravosti výrobkov a voľba biologických, mechanických a fyzikálnych spracovateľských metód.
HOSPODÁRSTVE DBÁ O ZVIERATÁ?
Ekologickí farmári pristupujú k otázke potrieb svojich hospodárskych zvierat veľmi zodpovedne, vďaka čomu sa ich zvieratám dobre darí a sú zdravé. V ekologickom poľnohospodárstve sa teda kladie dôraz na kvalitu života zvierat a zdravie zvierat. Ekologickí farmári majú zákaz používať ako prostriedky prevencie syntetické látky či veterinárne liečivá. Zabezpečenie zdravého životného prostredia svojich zvierat je preto pre ekologických farmárov kľúčovou otázkou. Kvalita života zvierat je v ekologickej výrobe riešená na základe prevencie a dôsledného zdravotného manažmentu. Slová „prevencia je lepšia ako liečba“ platia obzvlášť v oblasti chovu a šľachtenia. Ekologickí farmári uprednostňujú plemená hospodárskych zvierat s vyššou odolnosťou proti chorobám, prispôsobené miestnym podmienkam. Odolnosť proti ochoreniam sa u zvierat zvyšuje systematickou starostlivosťou: pastvou a vhodnými krmivami bez obsahu GMO, nižším počtom zvierat v chove a hygienickým ustajnením.
V prípade ochorenia či poranenia sa zvieratám poskytne urýchlená pomoc, takže zbytočne netrpia. Uprednostňujú sa lieky ako homeopatiká alebo výťažky z rastlín. Antibiotiká a iné veterinárne lieky sa používajú len vtedy, keď nie je iná možnosť liečby.
Kvalita života zvierat závisí na tom, či majú možnosť
napĺňať svoje životné potreby a či ich prostredie je zdravé a bez stresujúcich vplyvov. V ekologickom poľnohospodárstve sa preferuje otvorený chov, zvieratá majú k dispozícii vonkajšiu pastvu a dostatok voľného priestoru. Hydina má možnosť napĺňať svoje prirodzené potreby prachovým kúpeľom, plávaním v jazierkach či otvorenou pastvou. Navyše je hydina často chovaná v menších skupinách, čo jej umožňuje vytvárať si sociálnu hierarchiu.
Podstielka a krmivo sú prispôsobené konkrétnym potrebám jednotlivých druhov. Napríklad pre hovädzí dobytok je vhodnejšia slama ako betón. Pre odpočinok musia mať zvieratá k dispozícii dostatok pevnej podlahy. Roštová a mriežková podlaha sa využíva len obmedzene.
V ekologickom chove dostávajú zvieratá ekologické krmivo, a to podľa konkrétnych potrieb. Mláďatá cicavcov musia mať zabezpečený pravidelný prístup k prirodzenému mlieku, najlepšie priamo od svojich matiek. Akékoľvek prípadné utrpenie zvieraťa musí byť čo najviac minimalizované. Dočasné uväzovanie alebo izolácia zvierat, skracovanie zobákov, odstraňovanie chvostov či rohov sú striktne regulované a umožnené len výnimočne, a to z bezpečnostných či veterinárnych dôvodov alebo v záujme kvality života zvierat.
(Pokračovanie)
pripravila: Ľ. S.