Výkupcovia vydierajú pestovateľov

1.júl 2013

Pestovatelia višní v Jánošíku sa tešia z hojnej úrody. Vraj urodilo sa priemerne 30 percent viac ako vlani, čiže 8 až 10 ton z jedného jutra.  Pestovateľom to však nie je veľká útecha, lebo sa nemôžu tešiť aj bohatému zárobku. Bez zisku síce nezostanú, ale bude omnoho menší od vlaňajšieho a reálne očakávaného.

„Situácia je veľmi zlá,“ hovoria bratia Zlatko a Janko Kolárikovci. „Výkupcovia, resp. majitelia mraziarní nám diktujú doslova všetko, od toho,  kto a kedy nám bude oberať, po cenu višní. V tejto chvíli nám za kilogram višní platia iba 50 dinárov, čo je o 60 dinárov menej ako vlani, a skutočne pod úrovňou. Veď 200 gramov zmrazených višní v obchode stojí 300 din a vývozná cena tohto ovocia je 3 eurá za kilogram. Kde je rozdiel? Ak výkupca, či vývozca za všetky iné manipulačné poplatky zaplatí ešte po jedno euro za kilogram, a istotne to toľko nestojí, aj tak mu z každého kilogramu zostane 1,5 eura, pokým nám, keď si vypočítame všetky výrobné náklady a oberačku, zostáva skromných 28 din/kg. Najviac teda zarobia priekupníci a najmenej tí, ktorí višne dopestovali. To vôbec nie je reálne.“

26KolarikovciVýpočty Michala Brezníka však hovoria o ešte menšom zisku.

„Vlani cena višní bola výnimočne dobrá, 100 až 110 dinárov za kilogram, čím bola kompenzovaná znížená úroda,“ hovorí, „avšak toho roku nám platia iba 50 dinárov, čo je vzhľadom na výrobné náklady veľmi málo. K tomu aj oberačka je príliš drahá. Aby sa pooberali višne na jednom hektári, potrebujem takmer 150-tisíc dinárov, a keď všetko sčítam a odčítam, zostáva zisk v sume 15 din za kilogram.“

Ani bratia Kolárikovci nemôžu pochopiť až taký veľký rozdiel medzi vlaňajšou a tohtoročnou cenou. Výkupcovia to vraj zdôvodňujú dobrou úrodou. To sčasti aj možno pochopiť, ale žeby rozdiel bol až taký veľký, to veru nie. Tomuto svojráznemu vydieraniu by sa podľa ich mienky mohlo predísť výstavbou vlastnej mraziarne, o čom sa v Jánošíku už dlhšie rozpráva, ibaže sa pestovatelia višní nemôžu dohovoriť. Mladší sú vraj pripravení riskovať, pokým tí starší sú omnoho obozretnejší a neopovažujú sa do toho zahryznúť.

„Nuž a kým je tomu tak, výkupcovia, ktorí sú v tejto práci ruka v ruke s majiteľmi mraziarní, môžu nás vydierať ako im zodpovedá. Teraz už napríklad výkup podmieňujú aj tým, že musíme angažovať ich oberačov, čo významne spomaľuje oberačku, lebo na tomto priestore sú iba dve také skupiny, a višne, pravdaže, nemôžu čakať. Svojrázny nezmysel je aj v tom, že ošetrované, čiže postrekované višne stoja 50 din/kg, a nepostrekované, ktoré sú aj menej kvalitné a nájdu sa v nich aj červíky, stoja iba 10 dinárov menej. To znamená, že viac ušetrím, ak višne nebudem postrekovať, ako stratím na nižšej cene. Keby sme mali vlastnú mraziareň a silné združenie, boli by sme pánmi svojich výrobkov a nemohol by nás nikto takýmito a podobnými nelogickosťami vydierať.“

Na otázku, či by štát mohol riešiť problém nízkej ceny višní, naši spolubesedníci odpovedajú:

„Ako doriešil problém s malinami, tak by mohol doriešiť aj problém s višňami, ibaže pestovatelia malín sú skutočne dobre organizovaní na rozdiel od pestovateľov višní, ktorí nie sú vôbec organizovaní. Treba však vedieť, že pestovanie višní v Srbsku zažíva opravdivú expanziu, a že táto výroba už teraz vonkoncom nie je zanedbateľná. Údajne iba v okolí Leskovca vyrástlo 250 hektárov nových višňových sadov. Dokonca aj v Jánošíku pribudlo 15 nových jutár. Keďže ide o výrobok, ktorý je hľadaný na európskom trhu, je jasné, že štát z tejto výroby môže mať slušný zisk, avšak najprv by musel v tejto oblasti urobiť poriadok,“ uzaviera Zlatko Kolárik.

V. Hudec

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs