Výstava sôch pod názvom Vojčianske korene

Do 4. decembra si milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť nezvyčajnú výstavu sôch v Galérii Miry Brtkovej, ktorá pracuje pri Stredisku pre kultúru Stará Pazova. Slávnostné otvorenie výstavy bolo z pondelka, ustáleného termínu na organizovanie týchto podujatí, odročené na včera večer pre trojdňový smútok vo Vojvodine.

Po príhovore akademického maliara Marjanu Karavlu, odborného spolupracovníka pre výtvarné umenie v stredisku, vernisáž sa začala minútkou ticha, keď všetci prítomní vzdali hold tragicky zahynutým osobám na železničnej stanici v Novom Sade.

Autorom novembrovej výstavy sôch v staropazovskej galérii je Dragomir Aleksić (1956) z Vojky. V roku 1980 získal diplom na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune a profesionálne sa zaoberá umeleckým stolárstvom. Od roku 1995 pracuje aj ako rezbár a vyrába štýlový nábytok a interiéry kostolov vo viacerých belehradských stolárskych dielňach. Presťahovaním sa do Vojky v roku 2016 sa intenzívnejšie zaoberá sochárstvom z dreva. Členom je Združenia výtvarných umelcov Stará Pazova.

Výstavu otvorila a viac o jeho živote a diele hovorila Anđelka Maliová, tamojšia novinárka. Výstava pomenovaná Vojčianske korene pozostáva z 15 sôch a toto je autorova tretia samostatná výstava. Pred tým v roku 2019 vystavoval v Rume, vo Vlasteneckom múzeu a vlani v Sriemskej Mitrovici v Galérii Lazara Vozarevića. Zúčastnil sa viacerých skupinových výstav a to v Šabci, Sriemskej Mitrovici, Lapove, Veľkej Plane, Starej Pazove… Tento umelec je aj pravidelným účastníkom Výtvarného tábora Cosmix art Ljubišu Marića vo Vojke. Je účastníkom obecných, oblastných a pokrajinských súťaží výtvarného umenia. V roku 2021 sa mu v Novom Bečeji na pokrajinskej prehliadke dostala prvá cena za sochu Čuvarkuća a do tohto mesta na uvedenú súťaž odcestuje i v nedeľu 10. novembra, kde sa mu do silnej konkurencie dostalo dielo Čierna labuť.

Aleksić doslova, ako som povedal, z koreňov ovocných stromov jabĺk, hrušiek, čerešní, začal po odstránení niekoľkých vrstiev odhaľovať tajomstvá, ktoré v sebe nesú, a oživoval ich v krásnych autentických sochách. Drevorez ho priviedol aj k tvorbe unikátnych fajok, skutočných unikátnych sôch, s ktorými sa Aleksić vďaka internetu presadil aj ďaleko za hranicami Srbska, no až po príchode do Vojky začal so sochami robiť intenzívnejšie, pretože, ako hovorí, tam si mohol stále lepšie zariaďovať a vybavovať svoju dielňu, presnejšie ateliér.