Vždy je miestom, kam patríme

KEĎ PRÍRODA VOLÁ…

Každý, kto sa čo len trochu vhĺbil do obsahu putovnej fotografickej výstavy s názvom 52 víkendov v Srbsku, ktorú pri príležitosti Exitu  inštalovali v strede Nového Sadu, si nemohol nevšimnúť, že azda deväťdesiat percent pútačov bolo tematicky venovaných prírode: národným parkom, chráneným územiam, riekam, brehom, jazerám, horám… Z väčšiny z nich priam kričal odkaz, že more síce nemáme, no máme neskutočne zaujímavé destinácie iné, zvlášť na vidieku, ktoré treba stoj čo stoj vidieť. Ak nie dnes či zajtra, tak pri prvej vhodnej príležitosti. A pritom, samozrejme, vychutnať rôzne lokálne gastronomické špeciality, lebo je už dávno akýmsi nepísaným pravidlom nielen to iný kraj, iný mrav, ale i čosi novšie – iný kraj, iné i chute. Už samotná prechádzka popri veľkých záberoch podujatia usporiadaného Turistickou organizáciou Srbska znamenala úvod do krátkeho osobného relaxu: možnosť na chvíľu vypustiť z hlavy problémy, zistiť, že si to, čo pre nás môže byť dôležité, nie vždy všímame, či už to bol vietor, jedinečnosť parku, dažde alebo slnečné lúče.

Pri prírode sa nikdy netreba báť predávkovania: lebo táto nie je toľko miestom, kam chodíme na výlety, koľko je miestom, kam patríme. Potrebujeme ju totiž všetci, v rôznych životných vekoch a podobách. Jej krásu, pokoj, šum obilia alebo kukurice, zvláštnu správnosť tých chvíľ, keď nás prostredie či okolie prijíma takých, akí sme a dáva nám priestor uvoľniť sa a zbaviť bežných starostí. Odborníci sa nazdávajú, že hlavný dôvod, prečo nás príroda môže liečiť a meniť, je v jej schopnosti upokojiť nás. Lebo v nej spracúvame menej informácií, a pritom jej krása spomaľuje tok našich myšlienok a namiesto nich nás napĺňa vnútorným pokojom a energiou. Štúdia britskej charitatívnej organizácie Mind (Myseľ), ktorá sa zaoberá psychickým zdravím, porovnávala napríklad prežívanie ľudí s psychickými ťažkosťami či problémami po prechádzke v parku v porovnaní s prechádzkou v uzavretom nákupnom stredisku. Až 71 percent ľudí, ktorí sa prechádzali v parku, mali ústup depresie. Po prechádzke cez obchody 21 percent ľudí hovorilo, že ich depresívna nálada sa dokonca zhoršila.

Akú však dávku prírody potrebujeme, aby sme sa mali lepšie? Prieskum na vzorke 1 200 ľudí v Británii zaznamenal zvýšenie sebavedomia už po piatich minútach v prírode, a to v rámci rôznych aktivít: od turistiky cez chytanie rýb až po záhradníčenie. Tzv. ekoterapia vychádza z názoru, že príčinou pocitu prázdnoty, úzkosti a nespokojnosti so životom môže byť prerušenie spojenia s prírodou. Východiskom je liečba prírodou, ktorá má rôzne formy: najčastejšou je záhradníčenie, no je tu aj terapia zvieratami, ako aj pobyty v divočine, mimo výdobytkov civilizácie, ktoré najčastejšie aplikujú náročnejšie a dobrodružnejšie povahy. Niekoľkodňový pobyt mimo môže pre nich byť spôsobom zbaviť sa stresu, nájsť rovnováhu, alebo odpovede na dôležité otázky vo svojom živote. Prírodu si možno odniesť aj domov, keď do vázy naaranžujeme čerstvé kvety alebo na monitore aktualizujeme pozadie fotkami z prechádzok v prírode.

Čiže boli sme a ostali súčasťou prírody, bez ktorej nemôžeme existovať; ona bez nás však áno. Jej zeleň nás chráni, chráňme aj my ju, tiež všetko iné, čo jej patrí. A hlavne zostáva čím lepšie využívať tieto letné dni aj tak, aby sme si prírodu opäť lepšie všímali, chránili, vážili si ju. Kdekoľvek sme.

O. F.