Životný príbeh spätý s budovou Staro zdanje

Pred niekoľkými dňami veľkolepú budovu v Aranđelovci, ktorá je známa ako Staro zdanje, zasiahol požiar. Vyhorela strecha, ako aj časť budovy. Celkovo 200 z 9 000 metrov štvorcových, koľko má táto budova. Ministerstvo kultúry na svojom instagramovom profile zverejnilo, že obec Aranđelovac spolu s príslušnou službou začne súrne intervencie na objekte.

Táto budova bola kedysi hotelom a s parkom, ktorý ju obklopuje, bola súčasťou obrovského počtu maturitných či svadobných fotografií. No početní návštevníci tohto mesta ju obdivovali ešte v 19. storočí…

Výstavbu začal knieža Mihailo Obrenović v roku 1868 a to podľa projektu mníchovského žiaka, architekta Kostu Šreplovića. Najprv bolo plánované, že bude budova Zhromaždením Srbského kniežactva, no vzhľadom na to, že vtedajšie hlavné mesto bolo z Kragujevca presunuté do Belehradu, budova sa stala letnou rezidenciou dynastie Obrenovićovcov. V chýrečnej tanečnej dvorane počas kráľa Milana a kráľa Aleksandra Obrenovića konali sa bály, o ktorých sa hovorilo po celom Srbsku.

Práve na takom jednom bále mladý oficier Živojin Mišić sa zoznámil so svojou manželkou Luisou Kriknerovou. Luisa sa narodila v Belehrade, v rodine inžiniera Fridricha Kriknera, Švajčiara nemeckého pôvodu, ktorý bol angažovaný na prácach výstavby budovy Staro zdanje. Keďže sa mu Bukovská banja a okolie veľmi páčili, rozhodol sa vybudovať letný dom pre svoju rodinu. V lete roku 1881 s rodičmi do domu prišla aj jeho 16-ročná dcéra Luisa, ktorá bola pozvaná na bál pre oficierov a na ktorom bol aj mladý podporučík Živojin Mišić.

Podľa historických prameňov rodičia boli proti manželstvu so Živojinom, keďže on bol obyčajný vidiečan a dôležitú úlohu malo aj vierovyznanie. Živojin bol pravoslávnej viery a Luisa reformátorskej. Luisa sa vraj napriek rodičovskému nesúhlasu vydala za Živojina a z toho dôvodu rodičia odmietli dať jej veno.

V manželstve mali 6 detí, no ich život bol poznačený Živojinovým povolaním. Koncom roku 1915 so srbským vojskom cez Albánsko prešla do Drača. Vojvoda Mišić, vtedy už slávny vojak a synovia, dôstojníci srbského vojska, odišli na Korfu a Luisa s utečencami do Francúzska. V roku 1917 Luisa sa vrátila z Francúzska a pripojila sa manželovi v Solúne. Spolu sa vrátili do Belehradu, kde vojvoda Mišić 21. januára 1921 zomrel.

Na česť Luisy Mišićovej v roku 2015 na javisku Akadémie 28 v Belehrade bola premiéra hry Lujza Mišić. V tom istom roku predstavenie získalo cenu za najlepšiu hru podľa výberu divákov na festivale v Topole.