„Zveličiť slávnosť“

Spojením „zveličiť slávnosť“ preukazujeme poctu niekomu a zároveň vystihujeme ten moment veľkoleposti, vznešenosti, dôstojnosti, alebo toto znamená protiklad, ktorý nemáme v úmysle vyjadriť?! Vo verejnosti sú nadmieru zaužívané vety, akou je táto: „Svojou prítomnosťou zveličíte našu slávnosť.“ Čo vlastne toto vychytené slovo zveličiť v slovenčine znamená? Nakukneme do slovníka a veru nás význam slova ohromí; zveličiť je: „neprimerane zväčšiť význam, vážnosť niečoho, prehnať, preexponovať: zveličiť zásluhy, správu; rád všetko zveličí“. Prídavné meno je zveličený: „neprimerane zväčšený, nadnesený, prehnaný, prepiaty: zveličené zásluhy, nároky, slová, správy; zveličené podstatné meno – chlapisko, vetrisko“. Aj prídavné meno zveličovací súvisí so zveličením, napr.: „zveličovacia prípona; zveličovací význam – ktorý vznikol zveličením“.

 A keď chceme zdôrazniť, že niečo má preexponovaný význam, hyperbolu, povieme, že je to zveličenie. Z týchto príkladov vidíme, že my slovo zveličiť používame nenáležite, a tým vlastne nevystihujeme, nevzdávame poctu, nevyjadrujeme náklonnosť a pod., ale opačne, nadobúda to protikladný význam. V srbčine je to inak. Spojením uveličati proslavu vystihujeme práve to, na čo aj my v slovenčine bežne používame spojenie „zveličiť slávnosť“, a to svojou aktívnou účasťou na realizácii niečoho prispieť, aby slávnosť, večierok, program boli slávnostnejšími. Takýmto situáciám v slovenčine prináleží slovo poctiť: „poctili ho vysokým vyznamenaním; boli poctení jeho návštevou“. Aj keď ide o nejakú oslavu, vtedy prítomní svojou prítomnosťou poctia slávnosť alebo udalosť. Veta na začiatku a podobné vety správne po slovensky budú znieť takto: „Svojou prítomnosťou poctíte našu slávnosť.“

ah