V týchto dňoch viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme správnu terminológiu, aktuálne informácie a skúsenosti od domácich aj zahraničných expertov a expertiek z rôznych oblastí migrácie a medzinárodnej ochrany. Málokto totiž chápe správne pojem migrácia a rozlišuje medzi migrantom, žiadateľom o azyl a utečencom.
Pracovníci a pracovníčky slovenskej štátnej a verejnej správy, univerzít a mimovládok, ale aj médií prejavujú čoraz väčší záujem o tému nelegálnej migrácie. Práve pre nich sa koncom augusta uskutočnil vzdelávací seminár Európskej migračnej siete (EMN) s názvom Nelegálna migrácia – hranice a ľudské práva. Už po štvrtý raz ho zorganizovala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v SR.
Migrácia prospešná pre migrantov aj spoločnosti
Augustový seminár o nelegálnej migrácii ponúkol témy, ako výzvy nelegálnej migrácie vo svete, v EÚ a na Slovensku; prevádzačstvo a iné formy nelegálnej migrácie; prelínanie nútenej a nelegálnej migrácie; boj proti nelegálnej migrácii; riešenie situácie migrantov a migrantiek bez oprávnenia na pobyt a ochrana ich práv.
Podľa medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) humánna a organizovaná migrácia prináša prospech migrantom aj spoločnosti. Na Slovensku má IOM zastúpenie takmer dvadsať rokov, v súčasnosti vyvíja aktivity najmä v oblasti integrácie migrantov do spoločnosti, asistovaných dobrovoľných návratov do krajiny pôvodu a pomoci migrantom po návrate domov. Takisto sa venuje boju proti obchodovaniu s ľuďmi, koordinácii aktivít Európskej migračnej siete (EMN) a humanitárnym transferom utečencov a utečenkýň.
Na seminári niekoľkokrát odznelo, že migrácia nie je a nemusí byť problém. Tento pohyb osôb v rámci kontinentu alebo medzi kontinentmi tu bol odjakživa. Ak je migrácia správne riadená a regulovaná – má prínos pre spoločnosti, kde migranti sú, aj odkiaľ pochádzajú. Je totiž skvelou príležitosťou – kultúrnou i ekonomickou pre všetkých zúčastnených, len sa na ňu nemožno pozerať ako na problém.
Prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi treba rozlišovať
Na seminári EMN v Bratislave niekoľkokrát vystúpila aj expertka IOM vo Viedni – Lívia Styp-Rekowska. Momentálne pracuje v regionálnom úrade IOM pre juhovýchodnú a východnú Európu a strednú Áziu. Táto senior špecialistka pre riadenie migrácie a hraníc sa v jednom z príspevkov špeciálne venovala prevádzačstvu, ako jednej z foriem nelegálnej migrácie. Podľa nej je prevádzačstvo celosvetový problém – týka sa nielen krajín pôvodu, tranzitných štátov, ale aj finálnych destinácií. Je to lukratívny zločin, ktorý sa realizuje nielen po mori, ale aj cez leteckú dopravu a po zemi. Je ho ťažké odhaliť, lebo spletitá sieť prevádzačov pohotovo reaguje na zmeny imigračných kontrol na hraniciach a, samozrejme, na dopyt.
Pojmy prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi sa však často mýlia, no treba ich rozlišovať. Prevádzačstvo vychádza z dobrovoľného podnetu, voľby migranta, ktorý chce byť prevedený za hranicu konkrétneho štátu. V želanej destinácii sa vzťah medzi migrantom a prevádzačom zväčša končí. V prípade obchodovania s ľuďmi ide však o niečo úplne iné. Obete sú donútené (nátlakom alebo ľsťou) k presunu, buď v rámci svojej rodnej krajiny alebo cez medzinárodnú hranicu, pričom vzťah medzi novodobým otrokárom a daným človekom trvá – za účelom využívania (na neplatenú prácu v neľudských podmienkach či prostitúciu).
Informácie od prevádzačov na Facebooku
V súčasnosti je najfrekventovanejšia cesta pre prevádzačstvo ľudí práve cesta cez Stredozemné more, najmä tá východná – z Turecka cez more do Grécka, Macedónska, Srbska, Maďarska a ďalej do Európy. Na tejto trase sa v Grécku za rok 2014 zaznamenalo 50-tisíc prechodov cez hranicu, resp. príchodov migrantov. Tento rok do Grécka prišlo už 150-tisíc migrantov. To znamená trikrát viac oproti vlaňajšku, a to ešte nie sme na konci roku.
Viacerých prednášajúcich expertov a expertiek prekvapilo, ako veľmi veľa informácií boli migranti schopní nájsť na internete, najmä na Facebooku – v arabčine. Prevádzači vedia dnes cez sociálne siete sprostredkovať celý prechod cez more alebo ešte ďalej. Aj pani Styp-Rekowska potvrdila, ako jej nedávno v Belehrade na autobusovej stanici jedna sýrska matka ukázala v telefóne mapu s vyznačenými názvami miest, kadiaľ ísť z Damasku cez Turecko, Grécko a Balkán až do Nemecka.
[blockquote style=“1″]Termín: Nelegálny migrant neexistuje
Organizácia PICUM, venujúca sa medzinárodnej spolupráci v oblasti pomoci nezdokumentovaným migrantom, žiada odstrániť pojem „nelegálny migrant“ z nášho slovníka. Napríklad preto, že z právneho hľadiska nelegálnym môžeme označiť čin alebo akt, nie však človeka – migranta. Keďže sa naša spoločnosť i jazyk vyvíja, bolo by žiadajúce, aby organizácie aj médiá prestali používať toto pejoratívne a dehonestujúce označenie. Viac výstižný by bol termín: migrant bez platného povolenia na pobyt.[/blockquote]
Označenie migrant získalo negatívne zafarbenie
V médiách často sledujeme, ako sa slovo migrant automaticky zamieňa s nezdokumentovaným prisťahovalcom alebo utečencom, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo nabralo negatívnu konotáciu.
Pojem žiadateľ o azyl sa často zamieňa s pojmom utečenec/azylant. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je utečenec a hľadá medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine svojho pôvodu. Každý utečenec/azylant je vlastne na začiatku žiadateľom o azyl.
Migrant alebo cudzinec sa však rozhodne opustiť svoju krajinu z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenasledovaním. Chce napríklad študovať v zahraničí, stretnúť sa opätovne s rodinou, alebo zlepšiť svoje ekonomické vyhliadky – presťahoval sa teda dobrovoľne do inej krajiny na obdobie minimálne troch mesiacov.
Libanon s rozlohou päťkrát menšou ako Slovensko a s počtom obyvateľstva 4 milióny prijal už 1,1 milióna Sýrčanov na svoje územie. Turecko má na svojom území už 1,8 milióna utečencov. Podľa výskumu z roku 2008 možno hovoriť o 1,9 až 3,8 miliónoch migrantov bez platného povolenia na pobyt na území Európskej únie. Je to mizivé percento vzhľadom na fakt, že Európska únia je priestor s vyše 500 miliónmi obyvateľov. Pomer migrantov, ktorí teraz prichádzajú do Európy, je možno bezprecedentne vysoký, no ešte stále je malý v porovnaní s celkovou populáciou EÚ.
Boba Markovič Baluchová
Foto: archív IOM Slovakia