Matica slovenská v Srbsku v Báčskom Petrovci a Matica srbská v Novom Sade spoločne zorganizovali podujatie pomenované Matica slovenská a časopis Slovenské pohľady, venované najstaršiemu literárnemu časopisu, ktorý vychádza na Slovensku. Uskutočnilo sa včera večer v Štefánikovej sieni v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci.
Úvodné slovo na večierku mal Dr. Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku, ktorý potom večierok aj moderoval. Privítal hostí a zahlásil aj Mareka Stupavského, hudobníka, ktorý zahral hudobné číslo na klavíri.
Účastníkmi podujatia boli hostia zo Slovenska – predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper, hlavný a zodpovedný redaktor časopisu Dr. Radoslav Žgrada, zástupca hlavného a zodpovedného redaktora Dr. Lukáš Perný, tajomník MS Mgr. Peter Švantner, ako aj riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík.
Od februára 2023 vedú Slovenské pohľady Radoslav Žgrada na poste šéfredaktora a v MS zastáva aj post riaditeľa Slovenského historického ústavu Matice slovenskej a na poste zástupcu šéfredaktora a kreatívneho konzultanta Lukáš Perný, inak vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu MS a podpredseda Spolku slovenských spisovateľov.
Šéfredaktor Radoslav Žgrada hovoril o tom, že sú Slovenské pohľady slovenské periodikum, ktoré vychádza v Martine od konca 19. storočia. Nadväzovali na Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, ktoré vydával v rokoch 1846 – 1852 Miloslav Hurban. Ide o najstaršie slovenské kultúrne periodikum. Na začiatku vychádzal s podnázvom Časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku, od roku 1886 s podnázvom Ilustrovaný časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku. Neskôr, od roku 1890 s podnázvom Časopis zábavno-poučný, od roku 1922 Časopis pre literatúru a umenie a v tom čase prešlo periodikum pod gesciu Matice slovenskej. Vymenoval aj významné osobnosti slovenskej kultúry, ktoré sa vystriedali na poste šéfredaktorov Slovenských pohľadov, akými boli Svetozár Hurban-Vajanský, Jozef Škultéty, Žigmund Pauliny-Tóth, Štefan Krčméry, Andrej Mráz, Vladimír Mináč, Milan Ferko, Vladimír Reisel, Alexander Matuška a ďalší.
Lukáš Perný sa zameral aj na svetovú orientáciu tohto periodika, a potom aj na súčasný stav a výzvy, s ktorým Slovenské pohľady čelia v súčasnosti, a prečo museli zmeniť mesačnú periodicitu na dvojmesačnú.
Predseda MS Marián Gešper sa vo svojom príhovore zameral na spoluprácu Matíc slovanských národov, tiež na historický aspekt a možnosti spolupráce v súčasnosti. „V týchto dňoch plníme sen velikána všeslovanskej vzájomnosti Pavla Jozefa Šafaríka,“ povedal Gešper.
Napokon Vladimír Valentík poukázal na tvorivú spoluprácu srbských, slovenských a slovenských vojvodinských spisovateľov, ktorá sa zintenzívnila pred desiatimi rokmi, keď sa o to pričinil najmä Miroslav Bielik ako predseda Spolku slovenských spisovateľov, ale aj matičiar. Odvtedy po podpísaní zmluvy za pomoci našich prekladateľov vyšlo množstvo prekladov slovenských autorov do srbčiny, ale i opačne – preklady srbských autorov do slovenčiny. A tak to pretrváva dodnes.
Hostia zo Slovenska práve z toho dôvodu aj pricestovali do Srbska a v uplynulých dňoch s predstaviteľmi Matice srbskej v Novom Sade a predstaviteľmi Združenia spisovateľov Srbska v Belehrade prerokovali možnosti aktívnej intenzívnejšej vzájomnej spolupráce na poli kultúry a literatúry.