V organizácii staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka a za podpory NRSNM sa v tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizni včera večer konal literárny večierok pod názvom Terapia poéziou. Na večierku bola predstavená tvorba a hlavne poézia Kataríny Hricovej zo Starej Pazovy, ktorá dlhé roky pracovala ako profesorka slovenčiny v tejto škole, a teraz je na dôchodku.
Program sa začal básňou Modlitba v prednese samotnej autorky. Na literárnom večierku bola predstavená doterajšia jej tvorba, teda nielen Hricovej posledná básnická zbierka Spln v oku, ako sa bežne na premiérach robieva, ale aj ostatné jej štyri básnické zbierky, tiež prozaická a detská tvorba. Autorka je ešte stále aktívna, píše a chystá aj ďalšiu zbierku na publikovanie, čo nesmierne potešilo všetkých prítomných na podujatí. Večierok sa niesol pod názvom Terapia poéziou, a prečo práve tento názov, Hricová povedala, že jej prvá básnická zbierka sa menovala Terapia a keďže v jej tvorbe je ona i najviac zastúpená, písanie poézie pre ňu osobne má aj skutočne veľký terapeutický význam.
Vo svojom uvítacom príhovore Janko Havran, riaditeľ školy, povedal, že po dlhšom čase sa znovu v miestnostiach školy koná literárny večierok a takého programy sa budú usilovať organizovať častejšie, čo by mala byť prax, a to na základe tých tradičných niekdajších večierkov v tomto prostredí. Toto stretnutie so spisovateľkou Hricovou sa realizovalo v rámci projektu a keďže deň neskôr oslavuje meniny, organizátori večierka jej k tomuto sviatku venovali i krásnu ružu.
Program moderoval Martin Prebudila, novinár a spisovateľ, ktorý v úvodnej časti podal i základné biografické údaje o autorke a jej básnickej tvorbe. K. Hricová sa narodila 4. júla 1967 v Zemune. Základnú a strednú obchodnícku školu vychodila v Starej Pazove. Na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade v roku 1994 vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a dlhé roky pracovala ako profesorka slovenčiny v tejto škole. Básne uverejňovala v týždenníku Hlas ľudu, v časopise pre literatúru, kultúru a umenie Nový život, v mládežníckom časopise Vzlet, v Slovenských pohľadoch, Literárnom týždenníku, v časopise Dolnozemský Slovák atď.
Doteraz vydala päť zbierok básní: Terapia (Nový Sad 1992), Voľným pádom (Báčsky Petrovej 1997), Motýľ v klietke (Báčsky Petrovec 2004), Dýchať pod vodou (Báčsky Petrovec 2007) a po 15 rokoch zbierku Spln v oku, ktoré vydalo Slovenské vydavateľské centrum (Báčsky Petrovec 2022), v mene ktorého na literárnom večierku hovoril Vladimír Valentík. Okrem slova vydavateľa hovoril aj o prvom stretnutí s poetkou Hricovou a jej vtedajšou tvorbou. Ako uviedol Valentík, toto ich prvé stretnutie bolo 16. septembra 1989 na podujatí Brankovo kolo, kde bola predstavovaná vtedy mladá slovenská poézia. Pri tejto príležitosti Valentík riaditeľovi školy Havranovi odovzdal i knižné darčeky do ich školskej knižnice, v ktorej je okolo 13-tisíc kníh.
O poézii K. Hricovej odborný stručný pohľad prečítala profesorka Dr. Zuzana Čížiková z Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade.
Na ukážku okrem autorky, ktorá prečítala aj básne z jej najnovšej nezverejnenej tvorby v prednese Hricovej poézie, sa zúčastnili aj Dávid Simendić, žiak ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (pripravila ho Lýdia Gedeľovská) a Lea Popovićová, žiačka tamojšej Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića (pripravila ju Vladislava Havranová).
V obecenstve boli nielen žiaci tejto školy, ale aj časť žiakov tamojších stredných škôl (Gymnázia Branka Radičevića a Ekonomicko-obchodnej školy), ktorých Hricová učila v základnej škole a teraz ich tam ako fakultatívny predmet – slovenský jazyk a literatúru učí profesorka V. Havranová.