V predvečerných hodinách 6. decembra na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade sa konala recepcia pre krajanov. Slovenská menšina je významnou zložkou kvalitných a storočia pestovaných srbsko-slovenských vzťahov, silným putom zlučujúcim dva štáty, reprezentantom zachovávania tradícií a obohatenia slovenskosti za hranicami Slovenska.
Na pozvanie hostiteľov, predstaviteľov slovenského zastupiteľského úradu v Srbsku v čele s JE veľvyslancom Fedorom Rosochom zišli sa tu početní hostia rôznych oblastí pôsobnosti, čiže predstavitelia NRSNM, Matice slovenskej a Slovenskej evanjelickej cirkvi v Srbsku, umelci, politickí, kultúrni, hospodárski, pedagogickí, náboženskí, športoví a mediálni dejatelia, predstavitelia lokálnych samospráv, poslanci z takmer každého slovenského prostredia vo Vojvodine.
Bolo toto zároveň posledné stretnutie v organizácii terajšieho veľvyslanca Fedora Rosochu, aj keď, ako sám povedal, nemôže uveriť tomu, že ubehli štyri roky jeho pôsobenia v Srbsku.
Na úvod prejavu hostiteľ veľvyslanec Fedor Rosocha stručne zhrnul jeho štyri ročné mandátne pôsobenie a informoval verejnosť o tom, čo sa mu podarilo a čo nie zrealizovať z cieľov, ktoré si bol stanovil na začiatku svojho mandátu.
Keď ide o zefektívnenie bilaterálnej spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom, čo sa týka obchodu a obchodných vzťahov, veľvyslanec Rosocha povedal: „Toto sa, samozrejme, v spolupráci so všetkými zainteresovanými relatívne podarilo a číselne to môžem vysvetliť takto: Keď som prišiel do Srbska, obchodný obrat medzi Slovenskom a Srbskom bol na cca 800 miliónov a teraz je to cca suma 1,2 miliardy eur. Čo môžem teda považovať za úspech.“
Veľvyslanec avizoval aj otvorenie honorárneho konzulátu vo Vojvodine. „Cítil som ako veľký deficit, že vo Vojvodine nemáme vytvorený honorárny konzulát. V minulosti bolo viac pokusov o otvorenie honorárneho konzulátu a teraz môžem potvrdiť, že začiatkom budúceho roku bude otvorený honorárny konzulát v Báčskom Petrovci. Verím, že jeho aktivity budú slúžiť celej krajanskej komunite.“
Do tretice uviedol aj pokrok pri zapísaní slovenského insitného umenia na UNESCO listinu nehmotného kultúrneho dedičstva. „Kovačické insitné umenie sa dostalo do štádia, keď, predpokladáme, v októbri budúceho roku bude počas Generálnej konferencie UNESCO v Paríži zapísané do zoznamu kultúrneho nehmotného dedičstva. Považujem to za veľmi veľký počin, lebo trvalo to veľmi dlho a ubehlo veľa rokov, bolo veľa prekážok, ktoré sa museli prekonať, ale teraz to už nie je na nás v Srbsku, teda ďalší krok už nie je na nás, ale na expertoch UNECSO v Paríži a verím, že tento krok bude úspešný.“
To, čo sa mu, ako sám povedal, nepodarilo splniť, sú narušené vzťahy medzi vojvodinskými Slovákmi. „Cítil som a vedel som, ešte predtým než som sem prišiel, že slovenská komunita nie je tak jednotná a súdržná ako by mohla byť. Snažil som sa robiť to, čo som uznal za vhodné, aby sa ju podarilo zjednotiť. Porozumel som však, že táto agenda je veľmi komplexná, veľmi diverzifikovaná a veľmi niekedy aj spolitizovaná, a že mnohí z vás pochádzajú a majú korene v rozličných krajoch Slovenska. Je toto sizyfovská robota, ale chcem vás poprosiť, aby ste v budúcnosti veci konali tak, aby ste všetci naozaj cítili tú súdržnosť medzi vami. Aby bola silnejšia a dávala silný a jasný signál či už väčšinovému obyvateľstvu v Srbsku alebo obyvateľom vo vašej materskej krajine.“
Prítomným predstaviteľom krajanských inštitúcií, spolkov a združení pán Rosocha vo svojom príhovore okrem zdaru v práci poprial aj príjemné nadchádzajúce sviatky, v nádeji, že sa budeme stretávať aj po jeho odchode z postu veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade.
Na záver oficiálnej časti veľvyslanec Rosocha spolu s manželkou pripil na zdravie a všetci prítomní si spoločne zaspievali hymnickú pieseň Slovákov na Dolnej zemi Po nábreží koník beží.