Podobne ako aj v roku 2008, aj o štyri roky neskoršie sa UEFA rozhodla organizáciu záverečného turnaja zveriť dvom krajinám. Po dlhom období sa záverečný turnaj hral v krajinách niekdajšieho tzv. východného bloku, v Poľsku a na Ukrajine.
Naposledy sa Majstrovstvá Európy v niektorej z takýchto krajín hrali v roku 1976, keď turnaj prebiehal v Juhoslávii. Bez ohľadu na to, že Juhoslávia formálne nepatrila do Východného bloku, predsa bola niekdajšou socialistickou krajinou.
Akokoľvek, nechajme štátne ústrojenstvá a politiku bokom a vráťme sa k turnaju, ktorý teda od 8. júna do 1. júla 2012 prebiehal v Poľsku a na Ukrajine.
Zaujímavo je to, že rovnako ako aj v roku 2008 aj tentoraz obe hostiteľské krajiny s účasťou skončili už v základnej skupine. Ale poďme radom…
V kvalifikácii na Euro 2012 hralo 51 reprezentácií a po experimente z predchádzajúceho cyklu so siedmimi skupinami, v ktorých bol väčší počet súťažiacich, sa UEFA vrátila ku starému systému. Tak selekcie boli rozvrhnuté do deviatich skupín – postup garantovaný mali víťazi a najlepšia selekcia z pozície dva.
Srbsko za sebou malo MS 2006, potom neúspech v kvalifikácii na ME 2008, ale aj výbornú kvalifikáciu na Mundial 2010 v Južnej Afrike, kde sme predsa nedosiahli výkon, aký sa očakával.
Kvalifikáciu na lavičke dočkal legendárny Radomir Antić, ktorý na výbornú zdolal predchádzajúci cyklus. Pravda, ak sme spomenuli, v Južnej Afrike naši nezohrali dobrý turnaj, vypadli v skupine, ale aj tak Antić stále bol prvým trénerom.
Cyklus na Euro 2012 sme otvorili s ním – triumfom nad Faerskými ostrovmi a remízou so Slovinskom. Už v októbri 2010 bolo rozhodnuté z ktovieakých dôvodov, že je lepším výberom Vladimir Petrović, ktorý Antića na lavičke vystriedal.
Prechodné obdobie bolo katastrofálne, Srbsko najprv doma prehralo proti Estónsku 1 : 3, a potom za chotárom v Janove proti Taliansku rivali zohrali niekoľko úvodných minút. Zápas bol prerušený pre vyčíňania chuligánov zo Srbska a registrovaný triumfom Talianska 3 : 0. Už vtedy bolo jasné, že aj Euro 2012 asi bude nedosiahnuteľné. Taliani rýchlo definovali, že sú číslo jeden, ale pre zhody okolností Srbsko v konkurencii o druhé miesto a baráž bolo do posledného kola.
Proti Slovinsku sme potrebovali triumf v poslednom kole v Ľubľane, čím by sme preskočili Estónsko na druhom mieste. Pri konci prvého polčasu sme prijali gól z asi päťdesiatmetrovej vzdialenosti, potom Vidić na začiatku druhej časti premrhal penaltu, a tým sa kvalifikácia aj skončila, znovu neúspešne.
Bez Srbska na záverečnom turnaji
Na záverečnom turnaji poslednýkrát hralo 16 tímov. Debutoval iba hostiteľ Ukrajina a po dlhej prestávke sa na turnaj vrátilo Írsko. Do štvrťfinále postúpili takmer všetci favoriti, z najsilnejšej skupiny B Nemecko a Portugalsko boli lepší ako Dánsko a vicemajster sveta Holandsko.
V skupine A prvé dve miesta obsadili Česko a Grécko pred Ruskom a Poľskom, v skupine C Španielsko a Taliansko prekonali Chorvátsko a Írsko, kým v skupine D Ukrajina a Švédsko nedokázali čeliť Anglicku a Francúzsku.
Štvrťfinále prinieslo jeden zaujímavý zápas – Nemecko malo istých 2 : 0 proti Grécku, ale vytrvalí Gréci sa snažili a podarilo sa im vybojovať si predĺženia. V tých však spomalili, Nemci dali ešte dva góly a úhrnným výsledkom 4 : 2 postúpili. Portugalsko prekonalo Česko, Španielsko eliminovalo Francúzsko a Taliani strieľali penalty lepšie ako Angličania.
V semifinále Nemecko – Taliansko vynikol legendárny Mario Balotelli, ktorý dal dva góly a priniesol Talianom ďalšie finále. V stretnutí susedných krajín z Pyrenejského polostrova zápas znovu smeroval ku penaltám, v rámci ktorých Španielsko bolo úspešnejšie.
Tak Španielsko malo šancu obhájiť titul z roku 2008 a absolútne prejaviť svoju iniciatívu, lebo bolo aj majstrom sveta v roku 2010. A veru im to aj vyšlo. Dosiahli najpresvedčivejší triumf v dejinách finále Majstrovstiev Európy, keďže prekonali Taliansko až 4 : 0.
Na majstrovstvách bolo vsietených 76 gólov, čo je zhruba 2,45 na zápas. Tak toto podujatie patrí medzi priemerné na základe tohto parametru. Aj generálne keď sa pozrieme, nemožno vynájsť ani jeden moment, na základe ktorého by sme povedali, že Euro 2012 bolo vynikajúce.
Preto by sme ho ohodnotiť mali a museli ako celkom priemerný futbalový turnaj, na ktorom legendárna španielska generácia dosiahla zenit a už potom začala postupne klesať, čo zvlášť bolo viditeľné na Mundiale 2014 v Brazílii, keď sa im nepodarilo postúpiť zo základnej skupiny…