Na rozdiel od niektorých iných predchádzajúcich futbalových podujatí, tentoraz v spoločnosti (aspoň je taký dojem) nevládla taká eufória, že budeme šampiónmi Európy.
Pravdepodobne našich fanúšikov na to pripravili veľmi bledé vydania ešte v kvalifikácii na kontinentálny šampionát, neskoršie aj niektoré z prípravných zápasov. Preto sme do Nemecka výberový tím vyprevadili menej naladení.
Tí, ktorí sú s výkonom našej reprezentácie na podujatí v Nemecku spokojní – v poriadku. Ale nemožno nespozorovať to, že práve naši hrali najmenej kvalitný futbal, bez myšlienky, bez tej ozajstnej energie a fakticky tak – zohrajme tieto tri zápasy už keď sme tu, a poďme…
Preto ak sa niekomu zdá, že sme hrali dobre, tak sa do futbalovej hry veľmi nevyzná, alebo realitu popiera z niektorých iných, jemu známych dôvodov.
Dojem je, že v našom tíme nefungovalo fakticky nič. Pravda, brankár Rajković potvrdil, že je v dobrej forme a za sebou má solídny turnaj. Obrana tiež bola lepšou časťou selekcie – na rozdiel od Mundialu v Katare, kde sme prijali až osem gólov, tentoraz sa sieť vlnila iba dvakrát.
No problémy, nie iba na Majstrovstvách Európy, ale aj v kvalifikácii a predchádzajúcich zápasoch vznikali v transformácii z defenzívy do útoku a pri realizácii šancí.
Pravda, mnoho sme ich na šampionáte ani nemali, čo potvrdzuje aj fakt, že prvá strela, ktorá smerovala do brány Dánska, v utorok bola vypálená v nadstavenom čase. A na postup sme potrebovali triumf. Tak ako potom hovoriť, že sme ich mali v hrsti?
Jeden vsietený gól, v 95. minúte proti Slovinsku za tri zápasy je proste neprípustné. A ak chceme postúpiť ďalej, jasné je, čo je cieľom samého futbalu – dať viac gólov ako rival.
Naši stredopoliari a útočníci preto skúšku nezložili. Tadić, ktorého kariéra je pri konci v súboji so Slovinskom, trval na sólových prenikoch, ako keby bol tínedžer, ktorému sa treba dobre prezentovať.
Vidno, že Mitrović hrá v Saudskej Arábii a že nemá kondíciu a silu ako skôr, Vlahović tiež zlyhal, Kostić sa zranil na začiatku, ale aj ten nie je vo forme už dlho.
O ďalšom legionárovi na Arabskom polostrove Sergejovi Milinkovićovi Savićovi netreba mrhať slová a bolo by potrebné zaďakovať sa mu a do reprezentácie ho viac nepozývať. Na konci koncov, otázka je, či v nej vôbec niekedy aj mal byť… Bývalý prvý tréner Muslin to asi dobre spozoroval už pred takými siedmimi či ôsmimi rokmi…
Rozčarovaní sme, pravda. To, že sme mali aj navyše – mali sme, tak proti bledému Anglicku, ale zvlášť proti Slovinsku, ale aj v utorok proti Dánsku, ktoré v podstate nie je také dobré, ako sme si mysleli.
Škoda, že naši, nie iba futbalisti, ale aj celé vedenie k tomuto nepristupujú s takou energiou ako verejnosť. Vlastne pravdepodobne sa snažia, ale z toho máme slabý osoh.
So šampionátom Európy sa lúčime ako jeden z najslabších tímov s iba jedným vsieteným gólom. A alibi, že je úspech po 24 rokoch sa na majstrovstvá vôbec dostať, veru neobstojí.